Slovensko môže mať v dohľadnej dobe problém s nedostatkom zariadení dlhodobej zdravotnej starostlivosti. Môže za to demografický vývoj spojený so starnutím populácie a zvyšovaním veku dožitia. Dopyt po týchto službách tak bude nesporne rásť. Vďaka finančnej podpore z plánu obnovy by sa však mali rozšíriť kapacity komunitnej starostlivosti. Peniaze sa môžu využiť aj na vybudovanie nových alebo rekonštrukciu už existujúcich zariadení pre seniorov.
Problém so starnutím obyvateľstva nemá len Slovensko, ale v podstate celá Európa. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa podiel Európanov vo veku 80 rokov a starších v období od roku 2016 do 2080 viac ako zdvojnásobí z 5,4 na 12,7 percenta. So zvyšovaním veku dožitia súvisí aj odkázanosť na pomoc inej osoby. V krajinách sa tak zvyšuje dopyt po službách dlhodobej integrovanej sociálno-zdravotnej starostlivosti.
„Dlhodobá starostlivosť bude kvôli starnutiu gigantickým problémom už v blízkej budúcnosti. Samotné budovy domovov dôchodcov sú však najmenší problém, pri dobre nastavenom financovaní ich s radosťou postavia aj súkromní investori. Väčší problém bude s personálom a hlavne s modelom financovania takýchto zariadení,“ vysvetľuje Zdravotnickému deníku analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský.
Prioritou sú ambulantné sociálne služby
Na Slovensku patrí poskytovanie alebo zabezpečovanie poskytovania sociálnych služieb do originálnej samosprávnej kompetencie. Zariadenia pre seniorov sú teda v kompetencii obcí a miest. V prípade veľkého dopytu po tejto službe a v prípadoch, keď dopyt prevyšuje ponuku voľných miest, môžu byť zriaďovateľmi zariadení pre seniorov aj kraje. Samosprávy majú za úlohu plánovať sociálne služby v komunitných plánoch sociálnych služieb alebo v koncepcii rozvoja sociálnych služieb v danom území.
„Každá samospráva na základe analýzy poskytovaných sociálnych služieb, demografických údajov a požiadaviek občanov vyhodnocuje potreby v tejto oblasti a stanovuje si ciele, čo má zahŕňať aj kvantifikovanú potrebu navýšenia kapacít zariadení sociálnych služieb tak, aby bola zabezpečená dostupnosť sociálnych služieb na danom území,“ hovorí pre Zdravotnický deník tlačové oddelenie ministerstva práce.
Samotné ministerstvo práce alebo zdravotníctva domovy dôchodcov nezastrešujú.
Podľa rezortu práce je ale zámerom vytvárať podmienky na poskytovanie potrebnej dostupnej pomoci v prirodzenom domácom prostredí či prostredníctvom ambulantných sociálnych služieb. Až v prípade, že to nie je možné alebo postačujúce, sa následne poskytuje pobytová sociálna služba v zariadení.
Na takúto spoločenskú potrebu rozvoja sociálnych služieb podľa ministerstva reagujú aj národné programy rozvoja sociálnych služieb na roky 2021 až 2030. Konkrétne hovoria o prechode z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť. Ďalej o zavedení systému integrovanej sociálno-zdravotnej starostlivosti, podpore prepájania sociálnych služieb a neformálnej starostlivosti ako súčasť systému starostlivosti o osoby odkázané na pomoc inej osoby, či o podpore zvyšovania kvality sociálnych služieb.
Zariadenia pre penzistov z plánu obnovy
Na rozvoj kapacít zariadení pre seniorov komunitného typu môžu byť použité aj peniaze z plánu obnovy. Sú však určené len pre zariadenia s obmedzenou kapacitou do 30 miest. Dotácia sa môže použiť na budovanie nových či rekonštrukciu existujúcich vybraných druhov zariadení sociálnych služieb. Na tento účel je vyčlenených viac ako 177 miliónov eur.
Žiadať o európske zdroje môžu verejní aj neverejní poskytovatelia sociálnych služieb, zriaďovatelia ako mestá, obce, neziskové organizácie, združenia a podobne. Tie už v súčasnosti predkladajú svoje projektové zámery.
„Finančný balík z plánu obnovy umožní navýšiť kapacity ambulantných a pobytových zariadení sociálnych služieb komunitného charakteru. Vďaka tomu sa určitá časť prijímateľov sociálnej služby presunie z veľkokapacitných zariadení do menších. Ide o zariadenia takzvaného rodinného typu. Znamená to, že v priebehu najbližších rokov postupne zvýšime kapacity sociálnej starostlivosti v regiónoch o stovky nových miest,“ tvrdí ministerstvo práce.
Podľa Vlachynského však nedostatok zariadení pre seniorov úplne nevyrieši ani plán obnovy, pretože sa z neho nemôže financovať nový personál či prevádzkové náklady.
Slovensko okrem toho zavádza aj sériu reforiem, ktoré sú orientované na samotného prijímateľa sociálnych služieb. Patria k nim nový zákon o inšpekcii v sociálnych veciach, reforma posudkového systému, reforma financovania sociálnych služieb a s tým súvisiaca zmena zákona o sociálnych službách.
„Zdôrazníme, že okrem vyhlásenej výzvy z plánu obnovy a odolnosti, nové ďalšie výzvy sa budú realizovať aj v rámci nového programového obdobia 2021-2027. Pôjde o národné projekty zamerané na podporu budovania sociálnych služieb na komunitnej úrovni a zotrvávania ľudí v ich prirodzenom prostredí,“ uzatvára rezort.
Miroslav Homola
