Akčný plán, ktorý prijala vlani v decembri slovenská vláda, má za cieľ znížiť počet fajčiarov. Je dobré, že vôbec vznikol, ale je nedopracovaný a je otázne, či sa podarí jeho realizáciu zaistiť finančne a personálne. Napriek tomu, že akcentuje skôr reštriktívne kroky, hlási sa aj k moderným postupom, vrátane princípu znižovania rizika, teda harm reduction. Na tomto hodnotení sa zhodla väčšina respondentov ankety Zdravotnického deníka z radov politikov, lekárov a analytikov. Z ankety tiež vyplynulo, že klasické cigarety fajčí stále veľké množstvo Slovákov a treba hľadať nové cesty, ako im pomôcť buď s fajčením úplne prestať, alebo aspoň prejsť na menej škodlivé alternatívy. Pritom je možné inšpirovať sa v krajinách, ktoré už majú s inovatívnymi prístupmi v tejto oblasti svoje skúsenosti.
„Som rád, že konečne po rokoch sa aj táto problematika dostala do pozornosti slovenskej vlády,“ zhrnul lakonicky pre Zdravotnický deník docent Ivan Solovič, prezident Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti SLS, ktorý ako silnú stránku akčného plánu označil skutočnosť, „že konečne máme niečo na stole“.
Ako slabú stránku vyslovil pochybnosť, kto bude plán zabezpečovať v praxi. „Ciele sú reálne ak budú zabezpečené ľudské zdroje na realizáciu tohto plánu,“ uviedol.
K akčnému plánu sme zaznamenali aj veľmi ostré výhrady. Na druhú stranu si za ním pevne stojí Úrad verejného zdravotníctva, ktorý bol za prípravu materiálu zodpovedný. Medzi týmito krajnými polohami sa potom objavuje pestrá škála ďalších pohľadov.
Politickí experti: Rozlišuje rôznu mieru rizika, uvažuje komplexnejšie
„Za silnú stránku považujem, že okrem tradičného dôrazu na represiu a abstinenciu, ktorý je jednoznačne správny a na mieste, zároveň nerezignuje na to, že existuje aj veľké množstvo špecifických skupín občanov, na ktorých tieto tradičné prístupy nebudú fungovať (to nám ukazujú dáta), a prináša do diskusie aj moderné prístupy ako edukácia a znižovanie škodlivosti rizikového správania,“ uvidela pre Zdravotnický deník poslankyňa Zuzana Šebová, expertka Sme rodina, ktorá má ale zároveňobavy, či ostanú na aplikáciu tohto plánu finančné prostriedky.
Poslanec Richard Raši, bývalý minister zdravotníctva a expert strany Hlas – sociálna demokracia, vyzdvihuje, že plán hovorí o všetkých užívateľoch tabaku a nikotínu, nielen o fajčiaroch. „Teda, hoci je fajčenie stále dominantné a z hľadiska negatívnych dopadov na fajčiara a jeho okolie suverénne najškodlivejšie, plán nezabúda, že osvetu treba robiť pri všetkých formách tabakizmu. Zároveň ale jasne vidím, že plán rozlišuje pri jednotlivých typoch týchto výrobkov, aká je miera ich negatívneho spoločenského dopadu. Toto považujem za dobrý a pragmatický prístup,“ hovorí Raši.
Ďalší exminister Marek Krajčí z OĽANO, súčasný predseda Výboru pre zdravotníctvo Národnej rady SR, považuje za slabú stránku Národného akčného plánu chýbajúce prepojenia s primárnou starostlivosťou. Za najúčinnejší spôsob, ako úspešne prestať fajčiť, považuje špecializované služby na odvykanie od fajčenia, ktoré poskytujú osobnú behaviorálnu podporu v kombinácii s predpísanými liekmi či náhradnou nikotínovou liečbou. „Je veľmi dôležité aby boli do tohto procesu zapojení všeobecní lekári a pediatri, ktorí ako primárny kontakt majú vybudovaný vzťah s jednotlivcom,“ domnieva sa Krajčí, ktorí tiež spomína, že sa v materiáli píše o zavádzaní legislatívnych úprav zameraných na kontrolu novovznikajúcich výrobkov na trhu. „Uvítal by som komplexnejší návrh politík na zníženie fajčenia. Napríklad, zvýšenie daní a cien tabakových výrobkov,“ dodáva exminister s tým, že by bolo vhodné, aby mohol byť Národný akčný plán priebežne aktualizovaný, lebo trh s tabakovými a súvisiacimi výrobkami sa mení v čase. Ako príklad uvádza nikotínové vrecúška, obľúbené medzi dospievajúcimi, ktoré sú na trhu dva roky, avšak legislatíva ich počas tohto obdobia neregulovala.
„Ako jednej z mála krajín Európskej únie, nám počty fajčiarov za posledné roky neklesali a držali sa na stabilných číslach, preto je potrebné byť oveľa ambicióznejší a konkrétnejší v nástrojoch, ktoré vláda využíva,“ myslí si Oskar Dvořák, expert na zdravotníctvo mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko. Podobne ako Krajčímu, mu chýba širší pohľad na zapojenie ďalších subjektov. „Bez zapojenia zdravotných poisťovní, všeobecných lekárov, bez podrobných opisov, ako chce vláda upraviť daňový systém, reštrikcie alebo legislatívu a prístup k alternatívnym produktom fajčenia, som viac skeptický voči naplneniu týchto cieľov. Súhlasím ale s materiálom v tom, že pri deťoch a adolescentoch je potrebné byť viac reštriktívny, zatiaľ čo pri starších fajčiaroch je potrebné sa sústrediť na znižovanie dopadov, terapie, zavádzanie alternatívnych produktov a podobne, čo sú aj prístupy, ktoré zavádzajú ostatné vyspelé krajiny,“ uvádza pre Zdravotnický deník Dvořák.
Nadväzuje naňho Andrea Letanovská, expertka na zdravotníctvo ďalšej mimoparlamentnej strany Demokrati. „Čo vidíme z praxe, je, že tradičné metódy na znižovanie počtu fajčiarov fungujú, ale len do určitej miery a pomerne pomaly, keďže znižovanie počtu fajčiarov začalo stagnovať. Práve preto potrebujeme aplikovať aj nové metódy a prístupy, ako znižovať škodlivosť fajčenia, napríklad aj formou poskytovania vedecky overených informácii o moderných produktoch, ktorými pre dospelých fajčiarov mitigujeme najväčšie riziko vzniku onkologických ochorení a iných ochorení, ktoré súvisia s
fajčením,“ myslí si Letanovská.
Trošku iný všeobecný pohľad ponúka expertka Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) na zdravotníctvo Monika Kolejáková: „Slovensko má vypracovaných pomerne veľa stratégií, koncepcií a dlhodobých plánov, žiaľ, tým to končí. Chýbajú nám dve zásadné veci: pridelenie zdrojov, finančných a personálnych, a záväzné implementačné postupy. Máme veľa teórie, prax nám uniká.“
Kritický analytik a opatrný úrad
„Vo všeobecnosti akčný plán budí dojem povinnej jazdy, ktorou si štát musí „plniť“ povinnosť boja proti tabaku,“ začína najkritickejší názor na vládny materiál, ktorý nám poslal Radovan Ďurana, analytik INESS, a pokračuje: „Plán sa neopiera o analýzu minulých výdavkov, o zhodnotenie efektivity doteraz využívaných opatrení, nehovorí o hodnote za peniaze, ktorá bola týmito opatreniami dosiahnutá. Typickou vlastnosťou štátnych akčných plánov je, že sa ani nedozvieme jeho predpokladané náklady. A to štát na tabakovej dani vyberá takmer miliardu eur ročne,“ mieni analytik. Akčný plán je podľa neho nedostatočne podložený analýzou trendov, neuvádza, či mládež konzumuje tabakové výrobky viac alebo menej a nevysvetľuje rozličné výsledky prieskumov prevalencie fajčenia, keďže Eurobarometer nekorešponduje so slovenským prieskumom. Radovan Ďurana však vidí aj kladné stránky. „Pozitívne hodnotím to, že plán aspoň verbálne pripúšťa, že niektoré nikotínové výrobky sú menej škodlivé, a tieto informácie by mali aktéri plánu poskytovať fajčiarom. Do akej miery sa to ale bude diať, nie je jasné, ciele plánu nie sú adekvátne kvantifikované,“ hovorí.
Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ), kde akčný plán vznikol, si za ním pochopiteľne stojí. V reakcii pre Zdravotncký deník, ktorú nám poslal Róbert Ochaba, vedúci Odboru podpory zdravia a výchovy ku zdraviu, si váži najmä to, že aktivity a úlohy do plánu pripravili členovia pracovnej skupiny pre prevenciu fajčenia, teda odborníci pôsobiaci na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva v rámci celého Slovenska. Podľa úradu totiž najlepšie poznajú oblasť tabakovej problematiky. „Preto za silnú stránku považujeme najmä to, že nimi navrhované aktivity priamo reflektujú na aktuálne potreby v rámci znižovania škodlivých dopadov spôsobených užívaním tabakových výrobkov,“ uvádza úrad, ktorý sa však nevyhýba ani sebakritike: „Keďže ide o multirezortný materiál, na tvorbe ktorého sa podieľali viaceré rezorty, rozsah navrhnutých úloh je limitovaný finančnými prostriedkami, ktoré majú jednotlivé ministerstvá vytvorené pre výdavky tohto typu.“
ÚVZ uznáva, že aj keď v ostatných rokoch klesá počet fajčiarov a v porovnaní s EÚ je priemerný, ešte stále veľká skupina ľudí fajčí. Za dôvod považuje úrad nezáujem prestať fajčiť a tiež sa domnieva, že užívanie tabakových a alternatívnych výrobkov sa navzájom potenciuje. No pre toto tvrdenie neuvádza bližšie dôkazy. ÚVZ ako riešenie problémov s fajčením odporúča verejnosti návštevu odborníkov poradenských centier regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktorí „majú široké skúsenosti a znalosti v tejto problematike a dokážu pomocou rôznych metód viesť každého, kto prejaví záujem odvyknúť si od fajčenia“.
S tým, že prevalencia fajčenia na Slovensku postupne klesá, súhlasí aj analytik Ďurana. Avšak upozorňuje, že je to dobrá správa pre zdravotný systém, ale horšia pre štátnu pokladnicu, ktorá je závislá od tabakovej dane. „Britský prístup, ktorý viac tlačí alternatívne produkty s cieľom minimalizovať škody fajčenia, považujem za efektívnejší,“ mieni Ďurana a pokračuje: „Problémom verejnej politiky fajčenia je skutočnosť, že akčné plány píšu najmä lekári, ktorí sa na tabak a nikotín pozerajú čiernobielo. Do toho vstupuje plán EÚ s názvom Európa bez tabaku. Konzumácia tabaku a nikotínu sa ale rýchlo mení, čo vidno na tom, že v kategórii 15-24 až dve tretiny užívateľov požívajú alternatívne výrobky, a len tretina klasické tabakové výrobky. Hoci alternatívne výrobky nemôžeme považovať za neškodné, ich škodlivosť je výrazne, mnohonásobne nižšia jednoducho preto, že absentuje decht a horenie. Na spotrebu respektíve represiu týchto výrobkov by sme preto nemali používať rovnaké nástroje, ako na bežné fajčenie,“ zdôrazňuje analytik, ktorý je presvedčený, že vďaka rastúcej popularite alternatívnych výrobkov bude klesať podiel kardiovaskulárnych a onkologických ochorení.
Podľa Ďuranu štát síce uznáva nižšiu škodlivosť alternatívnych výrobkov, ale s týmto faktom ďalej nepracuje. „Z pohľadu zdravotníckych výdavkov je pritom zásadný rozdiel, či pri rovnakej prevalencii užíva alternatívne výrobky polovica, alebo desatina užívateľov. Moderný akčný plán by pracoval aj s týmto ukazovateľom a viac podporoval prechod z cigariet na alternatívy. Akčné plány sú ale písané prístupom, ktorý je postavený na absolútnom odmietaní tabaku aj nikotínu,“ uzatvára svoj komentár analytik INESS Radovan Ďurana.
Taktiež na Úrade verejného zdravotníctva SR rátajú s inovatívnymi prístupy k fajčeniu. „Čo sa týka prístupov, ktorých cieľom je znižovanie spotreby tabaku, tzv. „harm reduction“ prístup môže na jednej strane znamenať alternatívu v súvislosti so znižovaním škôd spôsobených užívaním tabaku, na druhej strane však nerieši problém závislosti ako taký. Môže byť však doplnkovým riešením v procese liečby dospelých užívateľov drog a tabaku,“ popisuje svoj prístup Úrad, ktorý sa obáva rizika vnímania týchto produktov, ako „zdravšej alternatívy“, ktorou sa snažia predajcovia osloviť verejnosť a taktiež epidémie užívania „alternatív“ u detí. „Otázka znie, kto si tento prístup a jeho schvaľovanie vezme raz na zodpovednosť,“ kladie si rečnícku otázku. Treba však zdôrazniť, že v krajinách, ktoré podporujú harm reduction a používanie alternatívnych produktov namiesto klasických cigariet je samozrejmosťou, že nie sú určené deťom a mladistvým.
Nemusíme vymýšľať koleso, inšpirujme sa
Z ankety Zdravotnického deníka vyplýva, že aj medzi politikmi rastie podpora inovatívnych prístupov k fajčeniu a že sú pripravení ísť podobnou cestou, akou sa vydali krajiny ako je Veľká Británia, Švédsko, Dánsko alebo Česko. „Žijeme v 21. storočí, a potrebujeme tradičné metódy doplniť modernými prístupmi. Najhoršie, čo môžeme urobiť, je rezignovať na realitu, ignorovať vedecké poznatky, stanoviť si nereálny a nesprávny cieľ a následne sa snažiť tento cieľ dosiahnuť. Cieľ je pritom jasný: urobiť maximum preto, aby mladí ľudia nezačínali s fajčením a zároveň existujúcim fajčiarom musíme ponúknuť pomocnú ruku,“ zdôraznila poslankyňa Zuzana Šebová, expertka Sme rodina
„Tam, kde existujú „best practices“ zo zahraničia, inovatívne, racionálne prístupy, tak sa nechajme inšpirovať,“ hovorí poslanec Richard Raši, ktorý sa ako ministrom zdravotníctva v roku 2008 zaslúžil o to, že bolo fajčenie zakázané v interiéroch reštaurácií, okrem stavebne oddelených, na to vyhradených priestoroch. Zameral by sa, okrem iného, na zmenšovanie negatívnych dopadov škodlivého správania sa v prípadoch, keď úplná abstinencia nie je reálna, pretože aj prax ukázala, že prohibícia nefunguje. „Na to, aby sme tento problém komplexne riešili, potrebujeme nadrezortný prístup, v ideálnom prípade nadrezortného koordinátora. Po príklad nemusíme chodiť ďaleko, pozrime sa len k susedom za rieku Moravu. A druhá vec je, že nemusíme vymýšľať koleso, veď sa pozrime na krajiny, kde dosahujú v oblasti verejného zdravia lepšie výsledky, napríklad do Švédska, Anglicka, alebo do Nového Zélandu. Príkladov je veľa,“ zhrnul exminister Raši.
Česko je inšpiratívne aj pre Andreu Letanovskú, expertku zo strany Demokrati: „Majú komplexný Akčný plán, ktorý pravidelne aktualizujú, majú aktívneho koordinátora. Preto som jednoznačne za to, aby sme aplikovali moderné a overené prístupy zo zahraničia a odporúčania OECD. Je potrebné povedať, že WHO má v tomto ohľade viac tradičný názor, ale realita a čísla ukazujú, že moderný prístup prináša ovocie. Len nedávno bol predstavený spoločný onkologický profil členských štátov EÚ, ktorý pripravili Európska komisia a OECD, a napríklad Švédsko a Česko v ňom dopadli omnoho lepšie ako Slovensko.“
Aj docent Ivan Solovič by uvítal nové postupy, ale ostáva pritom skeptikom. „Z hľadiska pneumológa by boli inovatívne prístupy vítané, len na Slovensku nemáme kapacity na ich implementáciu,“ hovorí prezident Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti.
Kompletné odpovede expertov politických strán nájdete tu:
-cik-
