V súčasnosti dominujú v spoločnosti úplne iné témy ako zdravie a prevencia, no je dôležité, aby štátne orgány na túto kľúčovú oblasť nerezignovali, pripomenula poslankyňa zdravotníckeho výboru v slovenskom parlamente a členka vládnej strany Sme rodina Zuzana Šebová v ankete Zdravotnického deníka. Preto vníma pozitívne aj Národný akčný plán na kontrolu tabaku a súvisiacich výrobkov na roky 2023-2030, ktorý predložilo ministerstvo zdravotníctva. „Okrem dôvodov, prečo by mali prestať fajčiť, je úplne legitímne edukovať fajčiarov aj o dôvodoch, prečo užívanie nikotínu inou formou pre nich menej škodlivou voľbou,“ súhlasí s princípom harm reduction, teda znižovania rizika, ktorý odporúča OECD a hlási sa k nemu aj slovenské ministerstvo zdravotníctva. Šebová sa zároveň obáva, že nebude dosť peňazí na to, aby sa plán naozaj aplikoval.
Ako hodnotíte Národný akčný plán slovenskej vlády, aké sú jeho silné a slabé stránky?
Podpora opatrení na zvyšovanie úrovne verejného zdravia, zdravotného povedomia a prevencie medzi občanmi Slovenskej republiky, patria medzi moje dlhodobé politické priority. Aj preto vnímam Akčný plán pozitívne v prvom rade z politického pohľadu, nakoľko je dôležité, že štát a jeho relevantné orgány aj v dnešnej dobe, keď dominujú v spoločnosti úplne iné témy, nerezignujú na tak kľúčovú oblasť, akou je verejné zdravie a prevencia. Za silnú stránku považujem, že Akčný plán má ambíciu byť pragmatický a moderný, vhodný pre 21. storočie. Chcem tým povedať, že okrem tradičného dôrazu na represiu a abstinenciu, ktorý je jednoznačne správny a na mieste, zároveň nerezignuje na to, že existuje aj veľké množstvo špecifických skupín občanov, na ktorých tieto tradičné prístupy nebudú fungovať (to nám ukazujú dáta), a prináša do diskusie aj moderné prístupy ako edukácia a znižovanie škodlivosti rizikového správania. V kontexte vývoja verejného dlhu a nedofinancovania zdravotného sektora, aj pokiaľ ide o elementárnu zdravotnú starostlivosť, mám trocha obavy, či ostanú na aplikáciu tohto plánu finančné prostriedky.
Považujete vytýčené ciele Národného plánu na zníženie počtu fajčiarov a ich časové vymedzenie za reálne?
Áno, ciele považujem za reálne, pokiaľ, ako som už spomínala, bude zabezpečené dostatočné financovanie, a pokiaľ aj budúca vláda bude považovať prevenciu a znižovanie počtu fajčiarov za prioritu. Veľmi by som si želala kontinuitu v tejto oblasti.
Prečo stále toľko Slovákov fajčí a aké postupy na zníženie počtu fajčiarov a najmä zníženie škodlivosti fajčenia na ich zdravie považujete zo svojej praxe a skúsenosti za racionálne?
Rovnako ako nezdravá strava, aj alkoholizmus alebo fajčenie, je v prevažnej miere fenoménom nižšie príjmových skupín obyvateľstva. Je preto evidentné, že práve ľudia v ťažších životných situáciách častejšie prepadajú závislostiam (nielen fajčeniu) a častokrát sú to práve tieto skupiny ľudí, ktoré nie sú schopné, alebo ochotné sa svojej závislosti zbaviť. Potrebujeme hlavne zapracovať na edukácii, a začať vo veľmi mladom veku, už na školách, aby sme zabránili vzniku závislostí. Potom je tu edukácia už dospelých fajčiarov, kde okrem dôvodov, prečo by mali prestať fajčiť, je úplne legitímne ich edukovať o dôvodoch, prečo je menej škodlivou voľbou, v porovnaní s pokračovaním fajčenia, aj užívanie nikotínu inou formou. Toto by pokojne mohli a mali robiť lekári prvého kontaktu, čiže všeobecní lekári, čo je napríklad prax z Veľkej Británie.
Malo by Slovensko do svojej stratégie viac začleniť inovatívne prístupy, vrátane harm reduction, ktoré odporúčajú rešpektované medzinárodné organizácie ako je OECD a teda vydať sa podobnou cestou, ktorou idú napríklad Veľká Británia, Švédsko, Dánsko alebo Česko?
Jednoznačne. Hovorím dlhodobo, že žijeme v 21. storočí, a potrebujeme tradičné metódy doplniť modernými prístupmi. Teraz je čas konať. Aktívne som sa zúčastňovala viacerých diskusii, aj s Európskym parlamentom, na tému Európskeho boja proti rakovine, a prezentovala som tam potrebu nezatvárať oči pred realitou, a aby aj Európska komisia sa pozrela na to, ktoré členské krajiny robia aké opatrenia, a s akým úspechom. Najhoršie, čo môžeme urobiť, je rezignovať na realitu, ignorovať vedecké poznatky, a stanoviť si nereálny a nesprávny cieľ a následne sa snažiť tento cieľ dosiahnuť. Cieľ je pritom jasný: urobiť maximum preto, aby mladí ľudia nezačínali s fajčením a zároveň existujúcim fajčiarom musíme ponúknuť pomocnú ruku.
– luh –
