Národný akčný plán na kontrolu tabaku a súvisiacich výrobkov na roky 2023-2030, ktorý prijala poverená slovenská vláda, by sa mal venovať zapojeniu zdravotných poisťovní a všeobecných lekárov, konkrétnej regulácii alternatívnych produktov a iným dôležitým veciam potrebných pri modernom boji proti fajčeniu. V ankete Zdravotnického deníka to povedal expert na zdravotníctvo z mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko Oskar Dvořák. Na ministerstve zdravotníctva pracoval na reforme nemocníc, ambulancií aj na zdravotníckej časti Plánu obnovy a odolnosti SR.
Ako hodnotíte Národný akčný plán slovenskej vlády, aké sú jeho silné a slabé stránky?
Pozitívne hodnotím už len prijatie takéhoto akčného plánu. Dlhodobým problémom zdravotnej politiky na Slovensku je, že sa výrazne sústreďuje iba na zdravotníctvo, nie na zdravie, a teda rizikové a chronické faktory ovplyvňujúce zdravie, ako je fajčenie, ale aj alkohol, životné prostredie a podobne. Pozitívne sa dá tiež hodnotiť, že vláda (zatiaľ iba) deklaruje nielen čisto reštriktívny prístup, ale aj modernejší prístup znižovania rizík a dopadov fajčenia. Na druhej strane, materiál uvádza nástroje, ktoré už do veľkej miery boli zavedené v minulosti, napríklad tzv. poradne zdravia na Úrade verejného zdravotníctva, rôzne prednášky alebo kampane, a ide viac-menej o ich kozmetickú úpravu a drobné rozšírenia. Akčný plán sa nevenuje zapojeniu zdravotných poisťovní alebo všeobecných lekárov, konkrétnej regulácii alternatívnych produktov, alebo iným dôležitým veciam potrebných pri modernom boji proti fajčeniu.
Považujete vytýčené ciele Národného plánu na zníženie počtu fajčiarov a ich časové vymedzenie za reálne?
Pri súčasných konkrétnych návrhoch aktivít opísaných v materiáli, ktoré sa sústreďujú hlavne na mediálne kampane a osvetové činnosti, považujem ciele za veľmi ambiciózne. Bez zapojenia zdravotných poisťovní, všeobecných lekárov, podrobných opisoch, ako chce vláda upraviť daňový systém, reštrikcie alebo legislatívu a prístup k alternatívnym produktom fajčenia, som viac skeptický voči naplneniu týchto cieľov. Ako jednej z mála krajín Európskej únie, nám počty fajčiarov za posledné roky neklesali a držali sa na stabilných číslach, preto je potrebné byť oveľa ambicióznejší a konkrétnejší v nástrojoch, ktoré vláda využíva. Jedinú zmienku o konkrétnej legislatívnej aktivite v zozname aktivít som našiel iba pri ministerstve školstva, ktoré aj tak poskytlo iba vágny opis, že takúto aktivitu zváži až po vykonanom prieskume na školách.
Prečo stále toľko Slovákov fajčí a aké postupy na zníženie počtu fajčiarov a najmä zníženie škodlivosti fajčenia na ich zdravie považujete zo svojej praxe a skúsenosti za racionálne?
Otázku, prečo stále toľko Slovákov fajčí, by si primárne mala klásť vláda a je to jedna z aktivít, ktorá by sa mala určite objaviť aj v akčnom pláne. Momentálne ju tam s výnimkou prieskumu u detí a zamestnancov ministerstva dopravy nevidím. Súhlasím ale s materiálom v tom, že pri deťoch a adolescentoch je potrebné byť viac reštriktívny, zatiaľ čo pri starších fajčiaroch je potrebné sa sústrediť na znižovanie dopadov, terapie, zavádzanie alternatívnych produktov a podobne, čo sú aj prístupy, ktoré zavádzajú ostatné vyspelé krajiny. Aj z toho dôvodu by tomuto prístupu, ktorý je opísaný v úvode materiálu, mali oveľa viac zodpovedať zvolené aktivity, ktoré vláda ministerstvám uložila.
Malo by Slovensko do svojej stratégie viac začleniť inovatívne prístupy, vrátane harm reduction, ktoré jej odporúčajú rešpektované medzinárodné organizácie ako je OECD a teda vydať sa podobnou cestou, ktorou idú napríklad Veľká Británia, Švédsko, Dánsko alebo Česko?
V čom Slovensko výrazne zaostáva oproti ostatným krajinám je práve zapojenie napríklad všeobecných lekárov, alebo zdravotných poisťovní do protifajčiarskych aktivít, ale aj prístup k alternatívnym produktom, ktoré by mohli pomôcť starším, chronickým fajčiarom. Čo sa týka reštrikčných politík, tak naopak v použitých nástrojoch výrazne nezaostávame a máme implementované zákazy reklamy, obmedzenie priestranstiev na fajčenie a podobne. Následne už zostáva iba diskusia o prísnosti týchto obmedzení. Také Dánsko napríklad už diskutuje o tom, či nezakáže kompletne predaj tabakových výrobkov ľudom narodeným po roku 2010.
-luh-
