Čoskoro sa rozhodne o obsadení Národnej rady a jej výborov. Základom je výsledok volieb. (Foto: NRSR)

Kto by sa mohol stať ministrom zdravotníctva, alebo zasadnúť vo výbore pre zdravotníctvo. Prinášame povolebný prehľad

Vďaka sobotným voľbám do Národnej rady sa zmení aj zloženie Výboru pre zdravotníctvo a v parlamente sa predstavia noví poslanci, ktorí sa na oblasť zdravotníctva špecializujú. Uspeli politickí matadori Vladimír Baláž (Smer-SD), Richard Raši (Hlas-SD), Marek Krajčí (OĽaNO) či Jana Bittó Cigániková (SaS). Pribudnú noví zdravotnícki experti Oskar Dvořák z hnutia Progresívne Slovensko a Tomáš Szalay zo strany SaS. Vracajú sa politici z Kresťanskodemokratického hnutia a Slovenskej národnej strany.

Voľby do Národnej rady SR 30. septembra vyhrala zo ziskom 22,94 percenta voličských hlasov strana Smer-SD. Do parlamentu sa okrem nej dostalo šesť ďalších strán a hnutí (viď graf). Mimo Národnej rady sa ocitli Republika, Aliancia, Demokrati a ďalšie strany, vrátane doterajších parlamentných strán Sme rodina a Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS).

Strany a hnutia ktoré slovenskí voliči poslali do parlamentu. (Zdroj: Štatistický úrad SR)

Pred voľbami mal zdravotnícky výbor 12 členov. Po voľbách tam určite budú chýbať Zuzana Šebová (Sme rodina) a Miroslav Urban (Republika, predtým ĽSNS). Ďalšie zmeny v zložení výboru závisia od toho, akí ľudia so záujmom o zdravotníctvo prídu zo strán, ktoré v predošlom volebnom období neboli v parlamente. Tiež od zloženia budúcej vládnej koalície a toho, ktorá strana dostane ministerstvo zdravotníctva. Dá sa totiž predpokladať, že z niektorého poslanca či poslankyne výboru sa stane nový minister alebo ministerka. O úlohách pre novú vládu a parlament hovorili zdravotnícki experti politických strán v júni pri Okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka.

Nový minister?

Prezidentka Zuzana Čaputová sa už pred voľbami vyjadrila, že zostavením vlády poverí víťaza volieb. Poverenie strane Smer má odovzdať v pondelok. Ak by post ministra zdravotníctva pripadol Smeru, je možné, že naň nominuje niektorého z poslancov výboru – urológa a klinického onkológa Vladimíra Baláža alebo Jozefa Valockého, ktorý v minulosti šéfoval Národnému onkologickému ústavu či nemocnici v Galante. Hlavným cieľom strany Smer v oblasti zdravotníctva je jeho stabilizácia, detailne však opatrenia v programe strany nie sú rozpracované. Chce zvýšiť platbu štátu za jeho poistencov, udržať v krajine absolventov slovenských lekárskych fakúlt aj prijať opatrenia na návrat lekárov, sestier a ostatných zdravotníckych pracovníkov zo zahraničia.

V debatách o možných koalíciách sa ako pravdepodobní partneri Smeru spomínajú Hlas-SD a Slovenská národná strana. Ministrom zdravotníctva už raz bol Richard Raši (Hlas, vtedy Smer), ktorý je v súčasnosti poslancom zdravotníckeho výboru. Ďalšou zdravotníckou odborníčkou Hlasu je bývalá riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov a poslankyňa Zuzana Dolinková. Hlas chce podľa volebného programu klásť dôraz na prevenciu či pravidelne valorizovať platbu za poistencov štátu.

Slovenská národná strana (SNS) by mala podľa prepočtov v parlamente 10 kresiel, na prvých desiatich miestach kandidátnej listiny vo voľbách však nemala žiadneho experta na zdravotníctvo. Zo 130. miesta na kandidátke voliči do parlamentu prekrúžkovali ortopéda Petra Kotlára. Zdravotnícky program SNS je stručný a nekonkrétny, strana chce napríklad zlepšiť podmienky a pracovné prostredie v nemocniciach a poliklinikách či podporiť dialóg novej vlády s hlavnými odborníkmi a stavovskými organizáciami v súvislosti s reformou zdravotníctva.

PS prichádza, OĽaNO ostáva

Ak sa Smeru nepodarí v určenej lehote zostaviť vládu, poverenie dostane v poradí ďalší politický subjekt. Predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka hovorí, že urobia všetko preto, aby Smer vládu nezostavoval. Kľúčové bude rozhodnutie Hlasu, ak by sa dohodol so Smerom a SNS, koalícia by mala 79 mandátov. V prípade, že by vládu napokon zostavovalo PS, v koalícii s Kresťanskodemokratickým hnutím a stranou Sloboda a solidarita by mali 55 miest v parlamente. Potrebovali by teda Hlas, s ktorým by dosiahli až 82 mandátov.

Líder koalície OĽaNO a priatelia, Kresťanská únia a Za ľudí Igor Matovič sa už vyjadril, že pre ideologické rozdiely sa nedohodnú ani so Smerom ani s PS, takže smerujú do opozície. V zdravotníckom výbore mala koalícia doteraz piatich poslancov, Evu Horváthovú, Moniku Kaveckú, Tomáša Lehotského, Annu Záborskú a predsedu výboru Mareka Krajčího. Ak OĽaNO pôjde do opozície, na pozícii predsedu pravdepodobne dôjde k zmene. Meniť sa budú aj počty poslancov v jednotlivých výboroch. Koalícia získala 16 mandátov, čo znamená, že poslankyne Horváthová, Kavecká ani poslanec Lehotský sa do parlamentu nedostali.

V prípade, že by vo vláde bolo PS, chce navýšiť kompetencie všeobecných lekárov, zaviesť dotácie pre zdravotníkov a zdravotníčky v menej rozvinutých okresoch, spraviť veľkú revíziu digitalizácie a elektronizácie zdravotníctva a na základe toho predstaviť jej novú koncepciu. V programe má tiež čo najskoršie dostavanie nových nemocníc v Bratislave, Košiciach a Martine a ďalšie priority. Gestorom zdravotníckej časti programu PS je Oskar Dvořák ktorý viedol na ministerstve zdravotníctva tím, ktorý vypracoval reformu nemocníc. V minulosti pracoval ako analytik v Transparency International. Možno teda predpokladať, že ako zvolený poslanec zasadne aj do parlamentného výboru, respektíve ak by PS skladalo vládu a obsadzovalo post ministra zdravotníctva, stal by sa ním práve Dvořák.

KDH sa vracia, SaS chce ministerstvo

Keďže do parlamentu sa opäť dostala aj Sloboda a solidarita (SaS), je takmer isté, že poslankyňa tejto strany Jana Bittó Cigániková bude naďalej pôsobiť v zdravotníckom výbore. Ak by strana mala vybrať nového ministra zdravotníctva, SaS opakovane uviedla, že nominuje bratislavského krajského lekára Tomáša Szalaya, ktorého voliči prekrúžkovali do parlamentu zo 45. miesta. Zdravotnícky program SaS je rozsiahly, chce stanoviť nárok pacienta, zrušiť zbytočné administratívne úkony, prehodnotiť sieť ambulancií, stanoviť maximálne čakacie lehoty na zdravotnú starostlivosť alebo odmeňovať lekárov podľa kvality ich práce.

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) sa do parlamentu vracia po ôsmich rokoch. Podľa volebného programu chce dobehnúť investičný dlh v zdravotníctve, znížiť počet odvrátiteľných úmrtí či regulovať poplatky i čakacie lehoty v zdravotníctve. Cieľom má byť predovšetkým transparentnosť. Expertom na zdravotníctvo je v KDH anesteziológ a bývalý štátny tajomník na ministerstve Peter Stachura, no zdravotníctvu sa v strane venujú aj ďalší odborníci, napríklad zdravotnícky záchranár František Majerský, ktorého voliči prekrúžkovali do parlamentu zo 150. miesta kandidátky. Do Národnej rady sa nedostala imunoalergologička Monika Kolejáková, ktorá hovorila o prioritách hnutia v diskusii pri Okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka.

Lucia Hakszer