Využívanie dát v celej Európe dramaticky napreduje a treba ich vedieť efektívne použiť aj na zlepšenie zdravotnej starostlivosti. S návrhom vytvoriť tzv. európsky priestor pre zdravotné dáta (European Health Data Space – EHDS) prišla Európska komisia a venovali sa mu už aj výbory Európskeho parlamentu. Na technologickej konferencii Jesenná ITAPA v Bratislave ho predstavil expert na zdravotnícke dáta Róbert Babeľa spolu s ďalšími odborníkmi.
„Podstata je vytvoriť bezpečný a interoperabilný systém pre zdravotné údaje a zapojiť pacientov do rozhodovania o ich zdravotnej starostlivosti. Čím skôr a čím kvalitnejšie dáta máme k dispozícii hlavne v krízových situáciách, tým lepšie pre verejné zdravotníctvo,“ vysvetlil bývalý štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR Babeľa.
„Na Slovensku zbierame veľmi veľa dát, ale ich skutočné využívanie je veľmi nízke,“ podotkol. Rokovania o EHDS budú ešte nejaký čas trvať aj na európskej úrovni a Babeľa očakáva, že ani implementácia na Slovensku nebude jednoduchá. „Spolupracujme a chráňme osobné údaje, ale nie tak, aby sme sa nedostali k žiadnym informáciám,“ hovorí expert s tým, že z nariadenia GDPR, určujúceho, ktoré údaje sú súkromné, sa stalo akési božstvo a bude ho treba prehodnotiť kvôli efektívnosti. Vyzýva: „Využívajme údaje na pozitívne zmeny a zlepšenie zdravotnej starostlivosti. Skúsme ich nastaviť, aby boli tak otvorené, ako je to možné, a tak obmedzené ako je to nutné. To je motto severských registrov, ktoré roky dobre fungujú.“
Babeľa si myslí, že využívanie európskeho priestoru pre zdravotného údaje bude prirodzene priťahovať nové investície do zdravotníctva a podnecovať vývoj zdravotníckych technológií. Za nástrahy, ktoré bude treba prekonať, považuje okrem ochrany osobných údajov tiež legislatívne opatrenia, technické zabezpečenie EHDS a fakt, že všetky krajiny budú potrebovať istý čas na to, aby inováciu vysvetlili obyvateľom, teda pacientom. Systém tiež nedokáže eliminovať niektoré chyby spôsobené ľudským faktorom a fragmentáciou dát. Z minulosti máme aj na Slovensku skúsenosti napríklad s tým, že lekár zle zaznačil, na ktorej končatine pacienta sa má niečo robiť.
„Odporúčame päť krokov pre úspešnú implementáciu: podporovať harmonizáciu formátov dát, vytvoriť vhodné prostredie, zaviesť technické normy, určiť mechanizmy a platformy a napokon implementovať riešenia pre analýzy údajov,“ zhrnul Róbert Babeľa.
Prichádza neskoro
Tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Mária Brozmanová, zameraná na zdravotnícku oblasť, uviedla, že proces prijatia spisu o EHDS je veľmi zložitý a v Rade Európskej únie o ňom niekoľkokrát týždenne rokujú. Až keď schvália pozíciu rady, čo by malo byť ešte tento rok, budú nasledovať diskusie v Európskom parlamente. Rokovania by sa podľa nej mohli ukončiť v apríli 2024, ale je tiež možné, že proces sa natiahne a o EHDS bude rozhodovať až parlament v novom zložení po júnových eurovoľbách. Brozmanová si myslí, že pri tak komplexnej téme mala byť legislatíva Európskou komisiou predložená skôr, nie v polovici jej funkčného obdobia.
Martina Nagyová, riaditeľka sekcie správy zdravotníckych dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) hovorí, že inštitúcia má ambíciu zastrešiť implementáciu nariadenia o EHDS na Slovensku. „Ešte v ňom nie sú úplne definované normy a štandardy. Počkáme si na finálne znenie nariadenia a potom budeme analyzovať, do akej miery to, čo je v ňom, už teraz vieme garantovať a ako to budeme rozvíjať. V ideálnom prípade by mali inštitúcie pri implementácii vzájomne spolupracovať na vrchole s ministerstvom zdravotníctva ako investorom. Navrhli sme zriadenie ministerskej rady pre implementáciu nariadenia so zapojením viacerých stakeholderov, úradov, komôr a asociácií,“ tvrdí Nagyová s tým, že NCZI už pripomienkuje návrh daného nariadenia a spolu s ďalšími aktérmi preň hľadajú spoločné riešenia. Upozorňuje, že jeho implementácia bude finančne náročná.
Lekárov nesmie viac zaťažovať
Kvalitné dáta sú kľúčové pre vytváranie analýz a následne zdravotníckych politík. Riaditeľ Inštitútu zdravotných analýz (IZA) na ministerstve zdravotníctva Matej Mišík hovorí, že na iniciatívu Európskej komisie pozerá s veľkými očakávaniami. „Dlhodobo sa boríme s tým, aby sme v rámci zdravotníctva využívali dáta efektívne a účelne. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková aj štátny tajomník Michal Štofko deklarujú, že prístup k dátam bude jednou z priorít nového vedenia ministerstva, tak dúfam, že to tak bude,“ hovorí Mišík. On i Róbert Babeľa však poukázali na to, že v programovom vyhlásení vlády o tom nie je uvedené nič konkrétne.
Kardiológ Ľuboš Urban, ktorý pracuje v Národnom ústave srdcových chorôb v Bratislave, ako lekár z praxe hovorí, že dôležité je, aby lekári a zdravotníci s projektom boli stotožnení, lebo inak je odsúdený na zánik. „Zber dát musí byť čo najviac automatizovaný, štruktúrovaný a nevytvárať lekárom ďalšiu administratívnu záťaž. V súčasnosti zbierame veľmi veľa údajov, ktoré sú neštruktúrované a ich implementácia do akýchkoľvek registrov je veľmi problematická,“ tvrdí. Obmedzuje to šírenie dát medzi rôznymi aktérmi zdravotníckeho systému aj ich dostupnosť pre tvorenie akýchkoľvek zmysluplných analýz. „Analýzy sú ale potrebné na perspektívnu alokáciu zdrojov. Verím, že DRG prispeje k zavedeniu lepšej štruktúrovanosti údajov a že perspektívne sa do registrov dostanú nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne dáta,“ povedal Urban. Konkrétny pacient podľa neho môže mať z využívania dát o ňom benefit aj v tom, že lekári mu dokážu poskytnúť tzv. personalizovanú medicínu. Podobne ako Babeľa vidí vzor v škandinávskych krajinách. „Majú kvalitné, hodnoverné a prepracované údaje,“ konštatuje lekár.
Matej Mišík súhlasí s tým, že na Slovensku sa zbiera dostatok dát, ale sú problémy v ich spracovaní. „Je rozdiel, či s nejakým objemom dát robí 200 až 300 výskumníkov vo Švédsku alebo 8 analytikov na slovenskom ministerstve zdravotníctva,“ popísal situáciu vo svojom odbore. „Dáta chceme používať na tvorbu rozpočtu, organizáciu cesty pacienta a meranie istých markerov kvality,“ hovorí.
Ingrid Brozmanová na záver skonštatovala, že na európskej úrovni treba nájsť balans medzi ochranou a zdieľaním zdravotníckych údajov, ktoré sú potrebné aj na vývoj nových inovatívnych liekov, nastavenie skríningových programov a zvyšovanie konkurencieschopnosti Európy. „Budeme spolupracovať s úradmi na ochranu osobných údajov. Chceme harmonizovaný predpis, že občan členského štátu môže odmietnuť zdieľanie svojich údajov. Myslím, že po niekoľkých rokoch vyhodnotíme, ako často ho občania využívali, a potom urobíme revíziu,“ povedala. „Treba vysvetľovať občanom a lekárom výhody tejto legislatívy. Ak sa dostaneme do defenzívnej pozície, už sme boj prehrali,“ uzavrela Brozmanová.
Lucia Hakszer
