Rednutie kostí spočiatku nebolí, no môže narobiť množstvo problémov. Osteoporóza je čoraz rozšírenejšie ochorenie, ktoré sa vyskytuje najmä u žien po menopauze. Na Slovensku ňou podľa Národného centra zdravotníckych informácií trpí približne 400-tisíc ľudí, z toho viac ako 85 percent tvoria ženy.
Ľudia poznajú osteoporózu ako ochorenie, pri ktorom dochádza k oslabeniu kostí. Po tridsiatom roku života ľuďom začína ubúdať kostné tkanivo. Majú na to vplyv mnohé faktory, napríklad nízke hladiny vápnika a vitamínu D, fajčenie, rodinná anamnéza, ale aj nízke hladiny hormónu estrogénu. A práve preto sú na toto ochorenie náchylnejšie ženy po menopauze.
Ženy v produktívnom veku v porovnaní s mužmi produkujú vo väčšom množstve estrogén – hormón, ktorý reguluje menštruačný cyklus a ovplyvňuje reprodukčný systém. Tento hormón znižuje aktivitu buniek rozkladajúcich kostné tkanivo – osteoklastov. Keďže v období menopauzy sa vplyvom hormonálnych zmien produkcia estrogénu zníži, aktivita osteoklastov nie je dostatočne potláčaná a môže vzniknúť postmenopauzálna osteoporóza.
Viac úmrtí ako na rakovinu
Osteoporóza je väčšinou bezpríznaková. Spoločnosť pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí Slovenskej lekárskej spoločnosti konštatuje, že zvýšené odbúravanie kostného tkaniva sa navonok nijako neprejavuje. Bežne sa za rok stratí asi 1 až 3 percentá kosti, u zvlášť ohrozených osôb to býva nad 3 percentá.
Celé roky sa teda osteoporóza môže vyvíjať celkom nenápadne a nespôsobovať pacientom žiadne ťažkosti, až kým sa neobjaví prvá zlomenina. Na následky zlomeniny krčka stehennej kosti pritom zomrie viac žien ako na rakovinu vaječníkov, maternice a krčka maternice dohromady. Aj u mužov je riziko zlomeniny krčka stehnovej kosti väčšie ako riziko rakoviny prostaty. U niektorých pacientov môže byť príznakom osteoporózy strata výšky či bolesti chrbta.
O osteoporózu sa stále nástojčivejšie zaujímajú aj ekonómovia, keďže sa z nej sa stal nielen veľký zdravotnícky, ale aj sociálno-ekonomický problém. Náklady na diagnostiku a liečbu osteoporózy, vrátane liečby zlomenín a ich dôsledkov podľa Spoločnosti pre osteoporózu dosahujú obrovské čiastky – na konci 20. storočia to v Európskej únii bolo takmer 5 miliárd eur za rok – a nastále rastú.
V roku 1990 sa na svete vyskytlo asi 1,5 milióna zlomenín krčka stehennej kosti a v roku 2050 sa ich očakáva až 4,5 milióna. Enormný nárast zaznamenali krajiny Európskej únie v rokoch 1995 až 1998 – z 380-tisíc na 480-tisíc, čo je asi 25-percentný vzostup. Na Slovensku bolo v roku 1974 zaznamenaných okolo 1600 týchto zlomenín. Toto číslo už v roku 2000 vzrástlo na 10-tisíc. Stále sa zvyšuje, hoci vzostup už nie taký prudký.
Hoci sa pri osteoporóze môže v zásade zlomiť ktorákoľvek kosť, najčastejšie to bývajú práve horný koniec stehennej kosti, kosti predlaktia a stavce. Menej časté bývajú zlomeniny rebier a horného konca ramennej kosti. Pre osteoporózu sú typické zlomeniny, ktoré vznikajú pri malej traume, alebo dokonca aj bez nej. Napríklad zakopnutie, prudšie predklony, dvíhanie bremien, zakašľanie a podobne.
Dôležitá pri prevencii a liečbe je strava
Na Slovensku máme dostatok denzitometrických prístrojov, ktoré merajú hustotu minerálov v kostiach a hustotu kostného tkaniva. „Máme tiež vysokú dostupnosť všetkých terapeutických modalít s adekvátnou spoluúčasťou úhrady zdravotnými poisťovňami. Disponujeme aj dostatočnou sieťou osteologických ambulancií – osteocentier, a napriek tomu je osteoporóza na Slovensku stále poddiagnistikovaná a podliečená. Nelieči sa dostatok pacientov a rastie nám počet zlomenín, najmä tých najvážnejších v oblasti bedrového kĺbu,“ hovorí osteologička a reumatologička z Nemocnice Košice – Šaca Soňa Tomková. Súhlasí s ňou aj jej kolega Juraj Payer, ktorý je predsedom výboru Slovenskej spoločnosti pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí: „Počet denzitometrov, osteologických pracovísk, dostupnosť liekov s adekvátnou úhradou zdravotných poisťovní aj aktuálnosť odborných usmernení stále nie je zárukou, že osteoporózu u pacientov vieme odhaliť a liečiť včas.“ Veľké medzery vidí najmä v prevencii.
Dôležitou súčasťou liečby je zabezpečenie optimálneho denného príjmu vápnika, vitamínu D a bielkovín, dostatočná pohybová aktivita a vylúčenie rizikových faktorov. Ich obmedzenie je dôležité aj pre prevenciu ochorenia, spolu s vyváženou stravou a pohybom.
Niektoré rizikové faktory osteoporózy sú neovplyvniteľné, konkrétne vek nad 65 rokov, hoci riziko stúpa už po päťdesiatke, ďalej ženské pohlavie, menopauza alebo hysterektómia (chirurgické odstránenie maternice), osteoporóza v rodinnej anamnéze, oneskorený nástup prvej menštruácie. Vo väčšom nebezpečenstve sú aj ženy, ktoré nikdy nerodili ani neboli tehotné. U mužov je rizikovým faktorom hypogonadizmus, teda nedostatočné vylučovanie testosterónu.
Medzi ovplyvniteľné rizikové faktory patrí nezdravé stravovanie, nedostatok vitamínu D a vápnika, fajčenie a alkohol. Ďalej tiež index telesnej hmotnosti (BMI) nižší ako 19 a nedostatok fyzickej aktivity.
„Farmakologická liečba zahŕňa najmä užívanie preparátov s vápnikom a vitamínom D, užívanie K2 vitamínu a ďalšej vhodnej liečby podľa stavu pacienta,“ vysvetľuje Veronika Klenová zo spoločnosti Zentiva, ktorá vyrába lieky na osteoporózu.
Aj strava pri osteoporóze by mala byť bohatá na vápnik a vitamín D. Zatiaľčo vápnik obsahujú najmä potraviny ako mak, kapusta, karfiol, kel, ružičkový kel, brokolica a podobne, vitamín D sa nachádza najmä v potravinách ako sú ryby, treščia pečeň, vajíčka, mäso a mliečne výrobky.
Lucia Hakszer
