Vláda vo svojom programovom vyhlásení sľubuje, že v rámci rezortu zdravotníctva bude vypracovaná národná zdravotnícka stratégia a zverejnený zoznam projektov, ktoré sa budú realizovať počas najbližších štyroch rokov. Samotné ministerstvo má pritom ešte z minulosti otvorených viac ako desať stratégií. Nič sa s nimi nerobí a nie sú pokrývané ani v rozpočte. Poisťovne a odborníci preto rezortu odkazujú, aby si na novej stratégii dala záležať. Samotné ministerstvo však neprezradilo, čo v rámci nej pripravuje.
Nový vládny kabinet na čele s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) ešte v polovici novembra tohto roka zverejnil svoj program na najbližšie štyri roky. Ten sa okrem iného venuje aj zdravotníctvu, v rámci ktorého je v pláne vypracovanie národnej zdravotníckej stratégie. Rezort v programe okrem iného sľubuje aj zoznam projektov, ktoré sa budú realizovať počas najbližších štyroch rokov. Zdravotnícky denník sa obrátil na ministerstvo s otázkou, čo bude stratégia obsahovať. Rezort však na otázku nereagoval.
Veľa plánov aj stratégií
Zdravotnícka verejnosť pritom môže byť pri tomto sľube skeptická. Ministerstvo má totiž ešte z minulosti otvorených viac ako desať stratégií. V rámci diskusného panelu tretieho ročníka konferencie Zdravotnického deníku Ekonomika prevence na to upozornil aj riaditeľ odboru zdravotníctva Bratislavského samosprávneho kraja Tomáš Szalay (SaS). „Slovenské zdravotníctvo je v kolapse. Plánov a stratégií má pritom krajina veľa, ale chýba im financovanie a odpočítateľné miľníky. Pritom ide o kľúčové parametre,“ povedal.
Nie je však jasné, aké stratégie sú na ministerstve zdravotníctva, ktoré v súčasnosti vedie Zuzana Dolinková (Hlas-SD), otvorené. Rezort tieto informácie neposkytol. Ich stav ale dobre dokumentuje pokus o ich analýzu zo strany Najvyššieho kontrolneho úradu (NKÚ). Úrad ich chcel ešte pred nástupom novej vlády získať od ministerstva, ale zistil, že na rezorte nevedia, aké majú strategické dokumenty. Museli si ich teda vyhľadať a analyzovať kontrolóri. Prišli na to, že z 11 analyzovaných dokumentov boli len v dvoch uvedené miľníky a nikde nebolo zahrnuté financovanie.
Väčšina stratégií je podľa analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martina Vlachynského pravdepodobne už dávno za „zenitom“ a nemalo by veľký zmysel snažiť sa ich dobiehať. „Ako zistil NKÚ, ministerstvo poriadne ani nevie, aké stratégie vôbec má a nemá, nieto aby ich ešte napĺňalo. Pokiaľ stratégia nemá jasne stanovené ciele, ideálne číselné, nemá vlastníka ako konkrétnu osobu, alebo aspoň inštitúciu, a nie je nikto, kto by dosahovanie cieľov priebežne kontroloval, tak sú viac-menej zbytočné,“ uviedol Vlachynský pre Zdravotnícky denník. Ako dodal, s „mŕtvymi“ stratégiámi majú problém aj iné rezorty, pretože mnohé vznikli ako povinná podmienka čerpania peňazí v rámci nejakého projektu, ale reálne nikoho nezaujímali.
V novej zdravotníckej stratégii by podľa neho mali byť hlavne realistické manažérske ciele. Okrem medicínskych aj tie, ktoré sa zaujímajú o finančnú, administratívnu a infraštruktúrnu stránku sektora. „Mala by byť schopná odpovedať na najdôležitejšiu otázku budúcich rokov. Akým spôsobom bude systém čeliť roztváraniu sa nožníc medzi ponukou zdravotných služieb a dopytom po nich? Základom je uchopiť zdravotný systém ako výrobný sektor, v ktorom fungujú rovnaké ekonomické sily, ako v iných sektoroch,“ dodal analytik z INESS.
Čo odporúčajú poisťovne a lekári
Jasnejšiu predstavu o tom, ako má vyzerať nová zdravotnícka stratégia, majú zdravotné poisťovne či lekári. Predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých (ZVLD) Rastislav Zanovit pre Zdravotnícky denník povedal, že by určite mali vytvárať podmienky pre spravodlivé financovanie jednotlivých zložiek, zohľadňovať kvalitu a aj výkon jednotlivých poskytovateľov. „A mala by byť spravodlivá voči všetkým občanom, to znamená, že by mala zabezpečiť dostupnosť bazálnych ambulantných služieb pre všetkých občanov rovnako,“ uviedol.
Všeobená zdravotná poisťovňa (VšZP) vidí dva významné problémy, ktoré by mala nová stratégia reflektovať. Sú nimi starnutie populácie a prevencia civilizačných ochorení. Obidva problémy majú jeden spoločný menovateľ, ktorým je nedostatok financií v sektore zdravotníctva. Starnutie populácie znižuje príjmy do sektora a civilizačné ochorenia zvyšujú výdavky zo sektora.
„Z pohľadu poisťovne by mala národná zdravotnícka stratégia pomenovať riešenia nedostatočných zdrojov v zdravotníctve z pohľadu príjmov i z pohľadu výdavkov. Na strane príjmov je potrebné hľadať napríklad alternatívne zdroje financovania veľkých infraštruktúrnych projektov a riešiť predvídateľnosť financovania sektora, prípadne prepájať financovanie zdravotno-sociálnej starostlivosti s víziou dosahovania synergických efektov a úspor z rozsahu. Na strane výdavkov vnímame ako potrebné riešiť aktualizáciu katalógu výkonov spolu s pokračovaním optimalizácie siete nemocníc a plnou kultiváciou systému skupín súvisiacich diagnóz (DRG),“ uviedla pre Zdravotnícky denník hovorkyňa VšZP Alena Krčová.
Súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera je už menej konkrétna. „Súhlasíme s tým, že priority popísané v programovom vyhlásení vlády, ktoré majú byť aj súčasťou národnej zdravotníckej stratégie, sú tými, ktoré je potrebné v našom zdravotníctve akútne riešiť. Myslíme si, že je správne sústrediť sa na niekoľko naozaj dôležitých oblastí, nie viacero, pri ktorých nie je istota, že budú dostatočne finančne a personálne zabezpečené a možno sa ich nepodarí zrealizovať v primeranom čase a kvalite,“ pretlmočil postoj poisťovne pre Zdravotnícky denník jej hovorca Matej Štepiansky.
Miroslav Homola
