Slovenské zdravotníctvo okrem iného bojuje s akútnym nedostatkom ambulancií. V súčasnosti chýba zhruba 600 ambulancií všeobecných lekárov či špecialistov. Keďže agendu ambulancií v regiónoch zastrešujú aj samosprávne kraje, Zdravotnícky denník sa na ne obrátil s otázkou, kto by mal zabezpečovať dostupnosť ambulantnej siete a ako to jednotlivé kraje robia.
Hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Lucia Forman pre Zdravotnícky denník hovorí, že Bratislavský samosprávny kraj nemá kompetenciu definovať sieť ambulancií. „Povolenie na prevádzku zdravotníckeho zariadenia vydáme každému poskytovateľovi, ktorý na to spĺňa podmienky. Nemôžeme určiť druh špecializácie ani miesto prevádzky. Toto je voľba poskytovateľa,“ pripomína hovorkyňa.
Pre zabezpečenia dostatočnej siete ambulancií vidí kraj možnosť aktivity napríklad v oblasti podpory a motivácii pri zvýšení počtu absolventov rezidentského štúdia, ktorí po ukončení nastúpia do ambulantnej praxe. Kraj sa podľa hovorkyňe môže iniciovať a urobiť opatrenia ako napríklad podporiť prepojenia programu s praxou, čiže spolupracovať s univerzitami a lekármi, ktorí sa chystajú ukončiť svoju činnosť.
Forman pripomína, že župa pozná vyťaženosť jednotlivých okresov, preto by rezidentské miesta mali byť alokované na jednotlivé okresy, aby bolo možné adresne riadiť obsadzovanie menej atraktívnych oblastí kraja.
Bratislavský kraj vidí aj možnosť prepojenia absolventov v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a v špecializačnom odbore pediatria. „Napríklad v súvislosti s administratívnou podporou či poradenstvom. Záujemca by od kraja dostal poradenstvo ohľadom administratívnych záležitostí v oblasti styku s úradmi, plnením povinností pri otvorení ambulancie, informácie z praxe a pod,“ dodáva Forman.
Pre projekty v oblasti zdravotníctva bolo v rámci kraja vyčlenených 120-tisíc eur napríklad na rozvoj materiálno-technických podmienok.
(mhl)
