Vláda si dala v najbližších štyroch rokoch za cieľ, že bude hľadať peniaze na výstavbu a modernizáciu slovenských nemocníc aj mimo európskych zdrojov. Rezort zdravotníctva ich chce hľadať aj v súkromnom sektore. Zdravotnícky analytik však tvrdí, že štát má dosť peňazí, no ich použitie je o prioritách.
Súčasná vládna koalícia na čele s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) vo svojom programovom vyhlásení sľubuje, že pripraví zásobník veľkých infraštruktúrnych projektov pre každú nemocnicu. To všetko má byť v súlade so schválenou optimalizáciou siete nemocníc, špecifikami regiónov a predikovaným vývojom potreby zdravotnej starostlivosti.
Finančné zdroje z plánu obnovy chce vláda využiť na výstavbu nových nemocníc v Martine a Banskej Bystrici. Rovnako bude postupovať pri modernizácii a rekonštrukcii ostatných nemocníc podporených z plánu obnovy.
Zároveň chce však hľadať alternatívne zdroje financovania výstavby a modernizácie nemocníc naprieč Slovenskom. Chce to robiť formou verejno-súkromných partnerstiev (PPP), či iných finančných schém aj mimo štátneho rozpočtu a európskych fondov.
Peniaze od súkromníkov
Komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva pre Zdravotnícky denník uvádza, že rezort momentálne sústreďuje svoju pozornosť najmä na realizáciu projektov z plánu obnovy, ktorý poskytuje finančné prostriedky aj na výstavbu či rekonštrukciu a prístrojovú modernizáciu nemocníc. „Je však niekoľko príkladov z praxe, kedy sa napríklad na obnove oddelenia nemocnice alebo rekonštrukcii budov alebo ich častí podieľali aj súkromní podporovatelia, sponzori, nadácie a podobne,“ tvrdí rezort. Z plánu obnovy by sa mala zaplatiť výstavba dvoch nových nemocníc. Okrem toho sa z neho v súčasnosti realizuje sedem veľkých a 15 malých projektov. Ide hlavne o rekonštrukciu, dostavbu či vybavenie nemocníc.
Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský si však myslí, že štát ma na to dosť peňazí. „Slovenský verejný sektor disponuje 50 miliardami eur. Netvárme sa, že tento štát nemá peniaze, všetko je o prioritách. Keď sa nebudú dotovať hypotéky, vykurovanie bazénov či dávky pre nadpriemerne zarábajúcich, bude aj na kapitálové výdavky do zdravotníckej infraštruktúry. Takže jeden zdroj sú domáce verejné zdroje,“ hovorí pre Zdravotnícky denník s tým, že ďalším zdrojom je súkromný kapitál, ktorý už opakovane demonštroval, že dokáže investovať do zdravotníctva, vrátane nemocníc. „Ak budú vhodné podmienky, je priestor pre ďalšie investície, napríklad aj cez PPP,“ dodáva analytik.
Podľa niektorých odborníkov parlamentného zdravotníckeho výboru existujú aj iné alternatívy. Podľa jeho člena Petra Stachuru (KDH) by na tento účel mohol vzniknúť fond. „Dlhodobo je jediná možnosť duálneho financovania nemocníc. Zo systému skupín súvisiacich diagnóz (DRG) sa zdroje na rekonštrukcie a výstavbu generovať nedajú. Môžu tvoriť iba malú časť rozpočtu. Ostatné zdroje by mali prísť z novovytvoreného fondu, ktorý by bol priamo určený na tento účel,“ uvádza pre Zdravotnícky denník. Podpredseda parlamentného zdravotníckeho výboru Oskar Dvořák (PS) hovorí, že štát je pritom povinný hľadať zdroje na výstavbu nových nemocníc aj mimo plánu obnovy.
Ako by mohli pomôcť PPP projekty
Pojem verejno-súkromné partnerstvá (PPP projekty) pochádza z anglického výrazu public–private partnership. PPP projektami sa rozumejú projekty, ktorých cieľom je zabezpečenie verejných služieb alebo verejnej infraštruktúry a ktoré spĺňajú stanovené podmienky. Súkromník musí napríklad zabezpečiť verejnú infraštruktúru, poskytovanie verejných služieb namiesto štátu alebo bude počas trvania zmluvy využívať verejný majetok. Ako protihodnotu získa právo na platby od jeho konečných užívateľov či od štátu. Súkromník na seba prevezme riziká aj povinnosti. Spravidla ide o dlhodobý zmluvný vzťah.
PPP je tak forma spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom, ktorá by mala zabezpečiť udržiavanie hodnoty verejného diela, zvyšovanie úrovne služieb a zabezpečenie inovácie a konkurencie. Tradične sa štátne projekty obstarávajú spôsobom, že štát si pripraví projektovú dokumentáciu a obstará stavebnú spoločnosť, ktorá bude projekt realizovať. Pri PPP projektoch je rozdiel v tom, že sa obstaráva koncesionár, ktorý pripraví finálnu projektovú dokumentáciu, projekt postaví, zafinancuje a počas dlhého obdobia projekt prevádzkuje a investuje do jeho údržby tak, aby ho odovzdal po skončení koncesie štátu v dobrom stave.
Pri tvorbe týchto projektov by nemalo dochádzať k oneskoreniam alebo predraženiu a zároveň z nich musia vzísť služby vo vysokej kvalite. Pre štát sú PPP projekty výhodné, pretože rozširujú verejnú infraštruktúru bez navýšenia dlhu a deficitu verejného sektora. Dosiahne sa tým zosúladenie výdavkov na verejnú infraštruktúru s jej životným cyklom. V štátoch západnej Európy má realizácia verejných investícii formou PPP dlhú tradíciu a používa sa pri rozsiahlom okruhu verejných služieb, vrátane zdravotníctva.
Cez PPP projekt mala byť postavená aj nová koncová bratislavská nemocnica Rázsochy. Vtedajší šéf rezortu zdravotníctva Tomáš Drucker (teraz minister školstva za Hlas-SD) ho však zrušil s tým, že nemocnicu musí postaviť štát. Neskôr sa mala stavať z plánu obnovy, ale kvôli termínom ani tento zámer nevyšiel.
Miroslav Homola
