Viac ako dve tisícky lekárov za niekoľko dní zrejme opustí nemocnice naprieč celým Slovenskom. Dôvodom je ich hromadná výpoveď, ktorú podali ešte koncom septembra tohto roka kvôli nesplneným požiadavkám zo strany vlády. Napriek tomu, že rokovania lekárskych odborárov a vlády ešte stále prebiehajú, v krajoch sa už pripravujú na krízové scenáre. Zhodujú sa v tom, že situácia je mimoriadne vážna. V nemocniciach sa navyše k výpovediam pridávajú aj prípady, kedy lekári dopredu odmietajú nastúpiť na pohotovostnú službu.
Vláda sa musí s lekármi na podmienkach dohodnúť najneskôr do konca novembra tohto roka. V opačnom prípade k 1. decembru z nemocníc odídu. Koľko lekárov sa ale pridalo k hromadnej výpovedi napríklad v rámci celého Prešovského kraja, nie je známe. „Ako vyšší územný celok nedisponujeme takýmito informáciami, keďže nemáme v priamej zriaďovateľskej pôsobnosti žiadne zdravotnícke zariadenie, neboli sme o krízových opatreniach ani informovaní, ani prizývaní na rokovania,“ povedala Zdravotníckemu denníku hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja Daša Jeleňová.
Podobná situácia je v Košickom kraji, v ktorom sa výpovede týkajú Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach a Detskej fakultnej nemocnice. „Keďže sa jedná o poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti spadajúcich pod ministerstvo zdravotníctva, nedisponujeme informáciou o počte výpovedí v týchto zariadeniach,“ vysvetľuje pre Zdravotnícky denník hovorca Košického samosprávneho kraja Michal Hudák s tým, že sa kraj nechce vyjadrovať za ministerstvo či samotné nemocnice a komentovať niečo za nich. „My ako kraj na týchto lekárov a nemocnice nemáme dosah,“ dodal.
Krízu bude koordinovať nemocnica
Napríklad vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J.A. Reimana v Prešove pracuje celkovo 472 lekárov. Výpoveď z pracovného pomeru pritom podalo 144 z nich. Riaditeľ nemocnice Ľubomír Šarník navyše Zdravotníckemu denníku potvrdil, že okrem toho v piatok (18. november) vypovedalo 32 lekárov službu v ústavnej pohotovostnej službe na december. Lekári sú z oddelení pediatrie, chirurgie, interného oddelenia, rádiológie a oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny. To v praxi znamená, že neodchádzajú z nemocnice, ale nenastúpia na decembrové pohotovostné služby.
Nemocnica by pritom podľa Jeleňovej mala plniť úlohu koordinátora krízovej situácie v kraji. Odvoláva sa na závery ústredného krízového štábu pri ministerstve zdravotníctva, ktorý o tom rozhodoval ešte minulý týždeň. „Nemocnica má spracovaný krízový plán na situáciu, ak by nedošlo k dohode medzi vládou a Lekárskym odborovým zväzom. O podrobnostiach plánu budeme informovať v priebehu budúceho týždňa,“ prezradil Šarník.
Situácia je vážna, zhodujú sa kraje
V prípade krízovej situácie sa ale v Prešovskom kraji chce zapojiť aj jeho vedenie. „Prešovský samosprávny kraj chce byť v tejto zložitej situácii, ktorú považujeme za mimoriadne vážnu a kritickú, nápomocný minimálne pri vzájomnej komunikácii ústavných zariadení,“ vysvetlila hovorkyňa kraja. K aktuálnej situácii pri zabezpečení nemocničnej starostlivosti sa preto na pôde vedenia kraja už konalo aj pracovné stretnutie zástupcov nemocníc, krajského operačného strediska a dopravnej zdravotnej služby.
V Košickom kraji je tiež príprava na horší scenár v rukách ministerstva zdravotníctva a dvoch štátnych nemocníc. Podľa Hudáka ale kraj situáciu „pozorne“ sleduje a priebežne vyhodnocuje. „S určitosťou ale vieme zhodnotiť, že situácia je mimoriadne vážna a dopady prípadného zlyhania rokovaní budú citeľné po celom Slovensku. V niektorých krajoch určite výraznejšie ako v Košickom kraji,“ dodal.
Kolaps zdravotníctva hrozí napríklad v Žilinskom kraji. Ten Zdravotníckemu denníku potvrdil, že za daných podmienok by v prípade odchodu lekárov nebol schopný garantovať poskytovanie akútnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
Miroslav Homola
