Slovenské ministerstvo zdravotníctva chce zmeniť minimálnú sieť poskytovateľov urgentnej zdravotnej starostlivosti. Hlavným cieľom je zabezpečenie nepretržitej dostupnosti ústavnej a neodkladnej pomoci. Zatiaľ sa to bude týkať len dvoch štátnych nemocníc. V pripomienkach sa ale objavil návrh na prehodnotenie aj niektorých súkromných zariadení.
Nemocnica v Malackách bude až do konca tohto roka zaradená do pevnej siete poskytovateľov ústavnej starostlivosti, ktorý majú urgentný príjem prvého typu. Okrem toho sa Fakultná nemocnica Trnava zaradí do siete poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti s urgentným príjmom druhého typu. Vyplýva to z návrhu novely nariadenia vlády o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zmeny z dielne ministerstva zdravotníctva v polovici februára prešli pripomienkovaním.
To, že chce rezort zmeniť typ pohotovosti nemocnice v Malackách odôvodňuje aj tým, že v hlavnom meste onedlho otvoria novú súkromnú nemocnicu. Tým, že Malacky budú mať urgentný príjem prvého typu, dôjde k preklenutiu obdobia, kedy začne plnohodnotne pracovať urgentný príjem novej nemocnice Bory. Zmeny v trnavskej nemocnici zase rezort odôvodňuje rozšírením a vyššou kvalitou poskytovania starostlivosti na urgentnom príjme.
„Hlavným cieľom návrhu nariadenia je zabezpečenie nepretržitej dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v Nemocnici Malacky pre oblasť Záhoria, a to až do plnohodnotného otvorenia Nemocnice Bory a zvýšenie kapacitnej priepustnosti a dostupnosti ústavnej neodkladnej zdravotnej starostlivosti pri zvýšení kvality jej poskytovania zaradením Fakultnej nemocnice Trnava do siete poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorí poskytujú ústavnú pohotovostnú službu na urgentnom príjme druhého typu,“ píše ministerstvo v návrhu.
Zaradenie v Malackách sa bude predlžovať
Nemocnica v Malackách už v rovnakom zaradení bola. Malo sa však skončiť na začiatku februára tohto roka. „V tom čase už mala byť v prevádzke Nemocnica Bory, ktorá mala poskytovať urgentnú starostlivosť aj pre oblasť Záhoria. Keďže kvôli pandémii sa výstavba nemocnice spomalila a jej plnoformátové otvorenie sa oddialilo, tak k februáru tohto roka nebude ešte fungovať urgentný príjem v Nemocnici Bory,“ vysvetľuje ministerstvo zdravotníctva. Keďže by v tomto čase zároveň už nemal fungovať urgentný príjem v Malackách, bola by ohrozená dostupnosť nepretržitej starostlivosti v regióne Záhoria.
Čo sa týka trnavskej nemocnice, doteraz bola zaradená do pevnej siete poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti s urgentným príjmom prvého typu. Po novom by sa mala jej pohotovosť dostať na druhú úroveň. Rezort to odôvodňuje rýchlym rozvojom priemyslu v trnavskom regióne a zvýšením počtu obyvateľstva, čím dochádza aj k rastu dopytu po zdravotnej starostlivosti. Ich urgentný príjem by tak mal byť kvalitnejší a rozšíri sa jeho celková kapacita služieb.
Ministerstvo tiež varuje, že ak sa tieto návrhy nepresadia, dôjde k zhoršeniu dostupnosti a predĺženiu času poskytnutia starostlivosti na Záhorí. V trnavskej nemocnici zase nedôjde k rozšíreniu a skvalitneniu poskytovania komplexnej zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu, keďže sa na urgentnom príjme nebude požadovať potrebný rozsah špeciálnej starostlivosti.
Zaplatí sa to z rozpočtu zdravotných poisťovní
Očakáva sa, že návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Peniaze budú potrebné hlavne v prípade pohotovosti v Trnave. Ministerstvo zdravotníctva v analýze vplyvov uvádza, že zvýšenie platieb pre Fakultnú nemocnicu v Trnave vo výške 1,2 milióna eur ročne bude kryté z rozpočtu zdravotných poisťovní bez potreby dodatočného financovania zo štátneho rozpočtu. Nie je však vysvetlené, ako to bude dosiahnuté bez zníženia výdavkov v inej oblasti, aby výdavky verejného zdravotného poistenia nerástli.
Návrh si tiež vyslúžil 39 pripomienok, z toho iba jednu rezort vyhodnotil ako zásadnú. Poslala ju Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), ktorá zastrešuje najväčšie zamestnávateľské a podnikateľské zväzy. Navrhuje zmeniť typ pohotovosti aj pri nemocniciach v Michalovciach a Svidníku, ktoré patria pod sieť polikliník a nemocníc Svet zdravia. Podľa pripomienky by sa mala nemocnica vo Svidníku zaradiť do siete s urgentom prvého typu a michalovská nemocnica zase do urgentu druhého typu.
Zamestnávatelia pripomínajú, že nemocnica vo Svidníku je nemocnicou pre dva a pol okresu a pre zhruba 58-tisíc obyvateľov. Ide aj o hlavný ťah na Poľsko a z poľskej strany sa v krátkej dobe dobuduje Via Carpathia až ku hraniciam. Firmy preto navrhujú, aby na základe spádu, geografickej polohy, regionálnej spolupráce s inými zariadeniami a kvality cestnej siete, bola nemocnica zaradená do pevnej siete poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti s urgentným príjmom prvého typu.
Pri michalovskej nemocnici zamestnávatelia pripomínajú, že v súčasnosti je v jej dojazdovom spáde minimálne 229 obcí, ktoré nemajú prístup k urgentnej starostlivosti druhého typu do 60 minút k akémukoľvek inému zariadeniu poskytujúcemu túto službu. „Je potrebné spomenúť, že v prípade zimných mesiacov dochádza k významnému predĺženiu dojazdových časov a veľkosť populácie, ktorá nie je pokrytá, výrazne narastá,“ píšu zamestnávatelia v pripomienke. Zaradením michalovskej nemocnice na zoznam urgentov druhého typu sa podľa AZZZ výrazne zníži počet odvrátiteľných úmrtí v regióne.
Nariadenia bude v prípade schválenia platiť od 1. apríla tohto roka.
Miroslav Homola
