Aj keď na Slovensku vidieť postupný klesajúci trend v počte fajčiarov, v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami je ich stále priveľa. Riešiť by to mal akčný plán, ktorý schválila v decembri slovenská vláda. Komplexný zoznam úloh sa okrem iného zameriava na znižovanie počtu fajčiarov a na reštrikcie prístupu mladistvých k tabakovým výrobkom. V preambule sa síce zdôrazňuje nutnosť znižovať zdravotné riziká u ľudí, ktorí neprestanú fajčiť, ale návrh konkrétnych krokov týmto smerom chýba. Naproti tomu česká vláda zakotvila harm reduction, teda znižovanie rizika, ako jednu zo svojich hlavných priorít v oblasti boja proti fajčeniu, priamo do programového vyhlásenia. OECD tiež odporúča Slovensku prijať viac konkrétnych opatrení za účelom zníženia konzumácie tradičných tabakových výrobkov, napríklad aj formou poskytnutia alternatív s potenciálom zníženého rizika.
V oboch krajinách bývalej federácie si vlády uvedomili, že je potrebné prijať razantnejšie kroky na obmedzenie fajčenia cigariet a tiež na zmiernenie dopadov, ktoré tento zlozvyk prináša pre zdravie aj ekonomiku. Názory na to, čo je potrebné urobiť, sa líšia. Slovensko sa drží viac konzervatívnejšej reštriktívnej politiky, Česko chce byť európskym lídrom v prístupe založenom na harm reduction.
Na Slovensku je prevalencia fajčenia stále vysoká
„Fajčenie má nielen nepriaznivý zdravotný, sociálny, ale aj ekonomický dopad tak na fajčiara, ako aj na celú spoločnosť,“ konštatuje Ministerstvo zdravotníctva SR, podľa ktorého treba ďalej znižovať počet ľudí závislých na tabaku. S týmto cieľom minister Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) predložil Národný akčný plán na kontrolu tabaku a súvisiacich výrobkov na roky 2023-2030, ktorý schválila slovenská vláda na svojom decembrovom rokovaní.
Akčný plán vychádza z Národného programu podpory zdravia na roky 2021-2030, ktorého nosnou výzvou je zmena postojov ľudí k väčšej zodpovednosti voči svojmu zdraviu a väčšej ohľaduplnosti voči svojmu okoliu. „Kroky, ktoré vedú k znižovaniu počtu fajčiarov, sa navzájom doplňujú a podporujú. Jedná sa o represiu, prevenciu, edukáciu, abstinenciu a znižovanie škodlivosti rizikového správania, pokiaľ ide o špecifické skupiny závislých,“ konštatuje rezort zdravotníctva hneď v preambule schváleného materiálu.
V skupine neplnoletých (mladistvých) závislých existuje podľa predkladateľa len jeden prístup na dosiahnutie cieľa, a to prísna represia. „To musí platiť pre všetky typy výrobkov, od klasických cigariet až po inovatívne či moderné nikotínové výrobky. Reštrikcia musí byť doplnená o edukáciu, zvyšovanie povedomia o rizikovosti a nebezpečenstve fajčenia a užívania tabakových a nikotínových výrobkov,“ deklarovalo ministerstvo.
V akčnom pláne je naznačené, že by mali byť rozšírené dosiaľ uplatňované prístupy k fajčeniu dospelých o moderné, inovatívne metódy. Mali by pomôcť najmä tým fajčiarom, ktorí dlhodobo a opakovane nedokážu s fajčením prestať a u ktorých zlyhali doterajšie postupy. Tí by teda mali dostať informácie o alternatívnych produktoch znižujúcich zdravotné riziká fajčenia.
„Je nevyhnutné reflektovať moderné prístupy v oblasti odvykania aj pre veľkú skupinu dospelých fajčiarov alebo užívateľov iných tabakových a súvisiacich výrobkov, ktorí si so svojim zlozvykom nevedia dlhodobo poradiť a svoju závislosť prekonať, pretože na túto skupinu ľudí nezaberajú súčasné prístupy,“ uvádza sa v materiáli. Opatrenia majú viesť k tomu, aby sa minimalizoval zdravotný dopad na konkrétneho človeka a jeho okolie, ale tiež sa znižovali dopady na spoločnosť vo všeobecnosti, teda napríklad výdavky na zdravotnú starostlivosť v súvislosti s fajčením. Ďalšou úlohou akčného plánu je edukácia a prevencia aj u dospelej populácie, ktorá nefajčí ani neužíva iné tabakové výrobky.
Vysoká prevalencia fajčenia, ako medzi dospelými, tak aj dospievajúcimi, zostáva na Slovensku problémom verejného zdravia, uvádza správa OECD – Slovak Republic: Country Health Profile 2021. Fajčenie totiž zásadne prispieva k varovnému údaju, že zhruba polovici všetkých úmrtí na Slovensku by bolo možné predísť, pretože ich príčina tkvie v správaní ľudí a v prostredí, kde žijú (preventabilné, behaviorálne a enviromentálne príčiny). V roku 2018 viac ako pätina 15ročných uviedla, že počas predchádzajúceho mesiaca fajčila cigarety a v roku 2019 viac ako pätina dospelých fajčila denne – obe tieto čísla sú vyššie ako vo väčšine krajín Európskej únie. Zatiaľ čo v únii sa v poslednej dekáde celková konzumácia tabaku znižovala, na Slovensku sa takmer nemenila. Mnohé krajiny totiž podľa správy OECD investujú do prevencie, a to vrátane prijatia konkrétnych opatrení na znižovanie konzumácie tabaku alebo nasmerovanie fajčiarov na menej škodlivé alternatívy. Slovensko by ich malo nasledovať.
Zmena prístupu k fajčeniu na medzinárodnom poli
Alternatívne výrobky, ako sú elektronické cigarety alebo zahrievaný tabak, sú teraz v centre záujmu expertov na závislosti, ale aj vládnych úradov, ktoré sa musia rozhodnúť, akým spôsobom ich budú regulovať. „Aký má byť cieľ protitabakovej politiky? Chceme bojovať proti chorobám spojeným s fajčením? Alebo chceme vytvárať spoločnosť bez nikotínu?“ položil rečnícke otázky Karl-Erik Lund, vedúci výskumník z Nórskeho ústavu pre verejné zdravie (The Norwegian Institute of Public Health) na II. ročníku Medzinárodného panelu konferencie Zdravotníckeho deníka Ekonomika prevencie. „Máme tu nové produkty a budúci trh bude vyzerať inak ako ten minulý, ktorému dominovali cigarety. Ale ako konkrétne, to už veľmi záleží na tom, ako sa budú práve tieto nové produkty regulovať,“ dodal. Z hľadiska verejného zdravia ide v porovnaní s cigaretami, ktoré sú toxické z dôvodu procesu spaľovania, o menej rizikové produkty.
„Je to fajčenie ako také, čo zabíja, nie nikotín samotný,“ zdôrazňuje Lund, ktorý tiež radí skoncovať s emóciami a začať premýšľať racionálne. „Opatrenia, vďaka ktorým by fajčiari, ktorí nedokážu alebo nechcú s fajčením prestať, prešli z cigariet na produkty s nižším rizikom, by boli účinné,“ je presvedčený. „Samozrejme, že najlepšou spoločnosťou by bola spoločnosť bez nikotínu. Ale v takej nežijeme a treba uvažovať pragmaticky,“ dodáva.
Koniec-koncov, podobne sa na problematiku pozerajú aj niektoré vládne inštitúcie v krajinách ako je USA alebo Veľká Británia. Napríklad americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) posunul už v roku 2020 zahrievané tabakové výroby do kategórie výrobkov, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na podporu verejného zdravia všeobecne. Nezávislá odborná štúdia spracovaná pre anglickú vládnu agentúru pre verejné zdravie (Public Health England – PHE) doložila, že alternatívy štandardných cigariet ako sú elektronické cigarety s obsahom nikotínu môžu účinne pomáhať pri odvykaní od fajčenia. Pritom potvrdila už predchádzajúce zistenie, že zdravotné riziká sú v tomto prípade rádovo nižšie ako u tradičných cigariet. Autori dokumentu tiež pripomenuli, že v roku 2017 sa s e-cigaretou v ruke podarilo s fajčením skoncovať 50 tisícom fajčiarov.
Nie všetky inštitúcie, zaoberajúce sa verejným zdravím, však zastávajú rovnaký postoj. Najmä Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) presadzuje zákaz alebo prehnané regulácie a prísne zdanenie elektronických cigariet, zahrievaných tabakových výrobkov a ďalších menej rizikových alternatív ku klasickému fajčeniu. Za tento postoj kritizovalo WHO sto nezávislých špecialistov na problematiku závislosti na tabaku v liste, v ktorom apelovali na záchranu ľudských životov prostredníctvom harm reduction. Postoj WHO označili za mylný a nevedecký. Bohužiaľ z neho vychádza aj Európska komisia.
Česko presadzuje harm reduction
„Roky sme sa zameriavali na abstinenčnú politiku, či už je to tabak, alkohol alebo nelegálne drogy, a ona zlyháva. Fakty a dáta, ktoré máme, ukazujú, že racionálna politika je založená na harm reduction, čiže minimalizácii rizika či škôd,“ zdôrazňuje český národný protidrogový koordinátor Jindřich Vobořil.
„Čo sa týka tabaku, máme jasné dáta z krajín, ako je Švédsko alebo Veľká Británia, že vydať sa cestou podpory napríklad alternatív bežných cigariet výrazne zníži dopady na výskyt predčasných úmrtí, kardiovaskulárnych a pľúcnych chorôb, a tým pádom aj dopady na zdravotníctvo. To samozrejme následne súvisí ešte so všetkými sociálnymi nákladmi,“ uviedol Vobořil v diskusii pri Okrúhlom stole Zdravotníckeho deníka. Podľa neho doterajšie postupy vo väčšine krajín nevedú k výraznému zníženiu počtu fajčiarov, niekde sa ich počty zastavili, niekde klesajú, ale iba o jedno, dve až päť percent. „Ide o to z tohto vykročiť a trošku sa pobiť aj vo vnútri Európy. Teraz sa otvára k revízii smernice o tabakových výrobkoch, a to je príležitosť povedať: Chceme ísť cestou, ktorá nám dáva jasnú evidenciu,“ zdôrazňuje národný protidrogový koordinátor.
Jeho postoj zodpovedá textu programového vyhlásenia českej vlády, ktorá sa k princípu znižovania rizika jednoznačne prihlásila. V súčasnosti je Česká republika v schvaľovacom procese (skončené medzirezortné pripomienkové konanie) pre Akčný plán politiky v oblasti závislostí 2022-2025, ktorý navrhuje zriadiť legislatívny rámec pre menej rizikové výrobky a znížiť výskyt cigariet. V praxi by takýto návrh mal pomôcť fajčiarom, ktorí dlhodobo nedokážu s fajčením prestať, aby znížili riziko svojho závislostného správania, a to prostredníctvom prechodu na menej rizikové alternatívy. Tie tak budú plniť inú spoločenskú potrebu ako cigarety a teda sa k ich regulácii bude štát pristupovať odlišne. Ministerstvo financií vo svojich pripomienkach upozornilo, že už súčasný legislatívny rámec harm reduction uplatňuje a daňovo zvýhodňuje alternatívy.
Čo ešte obsahuje slovenský akčný plán
Zatiaľ čo český akčný plán sa ešte len pripravuje, slovenský už bol prijatý a teraz bude potrebné zaistiť okrem personálneho vybavenia aj finančné krytie zo zdrojov rozpočtových kapitol jednotlivých ministerstiev. Odporúča to aj Svetová zdravotnícka organizácia. „V súlade so stanovenými úlohami je potrebné vyhodnotiť po ukončení realizácie akčného plánu odpočet činnosti, ktorý bude predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky,“ uviedol rezort zdravotníctva.
Slovenské ministerstvo zdravotníctva sa pozerá na situáciu optimistickejšie ako OECD: Podľa neho počet užívateľov tabakových výrobkov na Slovensku klesá. Z údajov v prieskume Zdravotné uvedomenie a správanie obyvateľov vyplýva, že v roku 2019 fajčilo na Slovensku 18,5 % obyvateľov, v porovnaní s rokom 2013 ich počet klesol o 3 %. Každodenne na Slovensku fajčí viac mužov (20,2 %) ako žien (15,2 %).
Stúpa však počet užívateľov alternatívnych a nových tabakových výrobkov. Podľa posledného prieskumu Eurobarometer, realizovaného v roku 2020 v členských štátoch EÚ vrátane Slovenska, sa do popredia dostávajú najmä elektronické cigarety a zahrievané tabakové výrobky. Podľa Eurobarometra v roku 2020 v EÚ užívalo tradičné tabakové výrobky 25 % všetkých skúmaných obyvateľov. E-cigarety užívalo 12 % ľudí a zahrievané tabakové výrobky 9 % ľudí.
Vo vyššej miere sa tieto moderné výrobky vyskytujú u mladých ľudí vo veku 15-24 rokov. Alarmujúca je podľa rezortu zdravotníctva skutočnosť, že s užívaním tabakových výrobkov začínajú mladí ľudia veľmi skoro, čo potvrdzujú aj údaje z Národnej správy o zdraví a so zdravím súvisiacim správaním, vykonanej v rokoch 2017-2018 v rámci medzinárodného projektu Health Behaviour in School-aged Children. „Približne 40 percent 15ročných, pätina 13ročných a menej ako 7 percent 11ročných školákov uviedlo, že už niekedy fajčili cigarety,“ spresnil rezort zdravotníctva.
Materiál preto dáva pracovníkom Úradu verejného zdravotníctva a Regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ), policajným preventistom a odborníkom z oblasti marketingu, reklamnej a mediálnej tvorby viacero úloh, zameraných na prevenciu fajčenia a užívania tabakových produktov. Tiež na edukáciu v školách, zariadeniach sociálnych služieb a zdravotníckych zariadeniach. To zahŕňa tematické prednášky, telefonické a online poradenstvo, budovanie siete poradní na odvykanie od fajčenia na RÚVZ a tiež prípravu zdravotno-výchovných materiálov, filmu, videí a krátkych šotov určených na sociálne siete, najmä na oslovenie mladých ľudí.
Má sa zvyšovať povedomie o Poradniach pre odvykanie od fajčenia na jednotlivých RÚVZ aj počet klientov v nich. Slovenská obchodná inšpekcia a Štátna veterinárna a potravinová správa budú kontrolovať obchodníkov za účelom dodržiavania zákazu predávať tabakové výrobky osobám mladším ako 18 rokov a eliminácie jeho porušovania. Ďalšou úlohou v akčnom pláne je legislatívna úprava právneho predpisu, ktorý bude upravovať kategóriu novovznikajúcich výrobkov na fajčenie, ich predaj, distribúciu a označovanie.
Ministerstvo zdravotníctva deklarovalo niekoľko želaných výsledkov akčného plánu a síce:
Znižovanie spotreby tabakových a súvisiacich výrobkov v populácii. Rezort konkretizoval, že v roku 2019 bola spotreba na úrovni 18,5 percenta a do roku 2030 by mala byť 16,5 percenta. „Toto číslo však môže byť ešte nižšie v súvislosti s prijatím Európskeho plánu na boj proti rakovine, ktorý Slovenská republika podporila v roku 2021. Cieľom je postupné znižovanie počtu užívateľov tabakových a súvisiacich výrobkov a priblíženie sa k vytvoreniu generácie bez tabaku, kde do roku 2040 bude užívať tabak menej ako 5 percent obyvateľstva EÚ v porovnaní s 25 percentami v súčasnosti,“ načrtli odborníci z rezortu zdravotníctva.
Zníženie chorobnosti na kardiovaskulárne choroby a onkologické ochorenia pľúc spôsobené užívaním tabaku. Na Slovensku bola chorobnosť na kardiovaskulárne choroby podľa údajov Eurostatu z roku 2018 17,3 percenta. Akčný plán má ambíciu znížiť ju na 15 percent. Onkologické ochorenia pľúc spôsobené tabakom chce znížiť zo 14 percent na 10 percent.
Zníženie chorobnosti na chronickú obštrukčnú chorobu pľúc do roku 2030 z 2,7 percenta na 2,2 percenta.
Zníženie chorobnosti na malobunkový karcinóm pľúc.
Zvyšovanie zdravotného uvedomenia a gramotnosti.
Ministerstvo do materiálu zahrnulo 13 zo 16 predložených pripomienok.
Lucia Hakszer, Tomáš Cikrt
