Migréna nie je výhovorka na bolesť hlavy, ale chronické ochorenie, ktoré patrí do rúk špecialistu. Mnohým pacientom jej prejavy znemožňujú plnohodnotne žiť. „Migréna má dosah na osobný, rodinný aj spoločenský život. Pacientky a pacienti sa nevedia sústrediť, vynechávajú prácu a vyhýbajú sa plánovaniu rôznych aktivít, vrátane svojich obľúbených, z obavy, že im ich naruší záchvat migrény,“ vysvetlila neurologička Anetta Kovačiková, ktorá venuje sa diagnostike a liečbe bolestí hlavy na neurologickej klinike v univerzitnej nemocnici v bratislavskom Ružinove.
Migrénovú bolesť hlavy opisuje ako pulzujúcu a tepavú, ktorá sa spája s pocitom na vracanie a vracaním, precitlivelosťou na svetlo a hluk. Typické je, že bolí striedavo vždy jedna strana hlavy. Bolesť sa zmierni v tichej tmavej miestnosti alebo počas spánku. Na rozdiel od inej bolesti hlavy, pri ktorej pohyb na čerstvom vzduchu pomáha, migrénová bolesť sa zhoršuje pri bežnej fyzickej aktivite. Migréna môže mať niekoľko fáz, v ktorých sa objavujú rôzne ďalšie príznaky. Niekoľko hodín až dní pred atakmi migrény sa môže vyskytnúť depresívna nálada, problémy so spánkom či nechutenstvo. Doktorka Kovačiková na tlačovej konferencii priblížila prípady niekoľkých svojich pacientiek. Migréna sa v Európe vyskytuje častejšie u žien ako mužov a trápi najčastejšie ženy v produktívnom veku. „Vyskytovali sa u nich silné bolesti hlavy pri zmene počasia, strese, fyzickom vyčerpaní či pití niektorých nápojov. Niekomu stav zhoršovalo sedavé zamestnanie či klimatizácia. Ataky migrény sa stupňovali a boli stále častejšie a intenzívnejšie,“ hovorí Kovačiková s tým, že masívnym atakom zabraňuje včasné rozoznanie migrény a včasná kauzálna liečba.
Častejšie u žien
Podľa neurológa Petra Valkoviča z Univerzitnej nemocnice Bratislava Kramáre migréna ovplyvňuje okolie človeka, v prvom rade partnerský vzťah a rodinu, ale aj pracovné kontakty. Choroba má vplyv na prácu v domácnosti, spoločenský život, ale aj ďalšie veci. „Podľa prieskumu približne dve tretiny migrenikov svoju migrénu skrývajú pred zamestnávateľom, pretože sa boja, že prídu o prácu,“ povedal Valkovič, „Liečia sa rôznymi preparátmi a často sa dostávajú do bludného kruhu nadužívania liekov, ktoré nefungujú.“
Bolesti hlavy sú v neurologických ambulanciách druhá najčastejšia diagnóza po bolestiach chrbtice. Úlohou neurológov je rozpoznať, o akú bolesť hlavy ide a či nesprevádza iné ochorenie. Vo svete je migréna jedným z najčastejších ochorení, ktorá trápi približne 14 percent svetovej populácie. Podľa prieskumu spoločnosti Teva z roku 2019 trpí 36 percent Slovákov bolesťou hlavy, ktorá sa opakuje častejšie ako dvakrát do mesiaca. 44 percent opýtaných kvôli bolesti hlavy občas vynechá prácu, školu alebo si nemôže plniť iné povinnosti.
„Oficiálne štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií hovoria, že v roku 2021 pribudlo na Slovensku 26 665 ľudí s diagnózou migréna alebo inou silnou bolesťou hlavy. Výrazne prevažujú ženy nad mužmi,“ hovorí Anetta Kovačiková, „Ja mám súbor 65 pacientov-migrenikov, z toho 50 je žien a 15 mužov. Je všeobecne známe, že v produktívnom veku sa skoro trikrát častejšie vyskytujú migrénové bolesti hlavy u žien.“ V prieskume pritom 58 percent migrenikov uviedlo, že im migréna významne negatívne ovplyvňuje život.
Problémy s liekmi
„Mám pacientky migreničky, ktoré majú v mesiaci 25 alebo 30 dní bolesti hlavy. Vyskúšali všetky voľnopredajné analgetiká a hrozí im veľké riziko bolesti z nadužívania liekov. Niektorým pacientkám predtým predpisovali miešané antimigrénové čípky, na ktorých vzniká psychická závislosť,“ popisuje doktorka Kovačiková. Pacientkám a pacientom s nízkofrekventnými atakmi migrény podľa nej postačuje akútna liečba. „Tých s častými atakmi treba poučiť, aby lieky na profylaxiu užívali denne, aj v tie dni, keď bolesti hlavy nemajú. Ak je spolupráca dobrá, pacient dôveruje lekárovi a užíva lieky každý deň, už po 2-3 mesiacoch sa zníži intenzita a frekvencia bolestí. Niekedy lieky potom svojvoľne vynechá, ale klasická profylaktická liečba musí trvať minimálne 6 mesiacov, lebo inak sa ataky opäť zintenzívnia,“ konštatuje.
„Medzi klasické profylaktiká patria aj lieky zo skupiny antiepileptík, antidepresív a niektoré pacientky sa toho boja. Na liečbu migrény sa ale používajú nižšie dávky. Bolesť hlavy dosť často sprevádzajú úzkosti, napätie a zmeny nálad, prípadne depresia a musím ovplyvniť aj tento sprievodný psychický komponent,“ vysvetľuje Kovačiková. Ak táto liečba nepomáha alebo má nežiadúce účinky, podľa lekárky treba zvoliť iné lieky.
Prejavy klasickej migrény u žien a u mužov sa tak nelíšia. „Sprievodné psychické prejavy ako akútny alebo chronický stres majú väčšinou ľudia vo vedúcich, manažérskych pozíciach a je jedno či sú to muži alebo ženy. Stres je všade okolo nás a ako prvé sa vždy pacientov pýtam na stres,“ hovorí neurologička.
Pre ochorenie existuje istá genetická predispozícia. Migréna nie je výnimočná ani u detí, v detskom veku sú však typické iné prejavy. Profesor Valkovič hovorí, že u detí-migrenikov sa vyskytujú závraty, epizodické zvracanie a kŕče. Na celom Slovensku je len asi 20 detských neurológov. „Aj to je práca nášho rezortu zdravotníctva,“ kritizuje Valkovič. U detských pacientov sú typické iné špecifické neurologické diagnózy a aj pri migréne sa používajú iné diagnostické a terapeutické postupy ako u dospelých. „Delenie na detských a dospeláckych neurológov funguje vo veľkých mestách, ale na periférii je bežné, že jeden neurológ rieši všetkých,“ hovorí Anetta Kovačiková.
Zatiaľčo v produktívnom veku je viac žien migreničiek, medzi deťmi je viac pacientov chlapcov. „Všetko to súvisí s hormonálnym cyklom u žien. Deti-migrenici sú často nesústredené, vynechávajú školu a pedagógovia i rodičia si niekedy myslia, že si vymýšľajú. Určité percento pacientov má migrénu aj v dospelosti,“ konštatuje Kovačiková, „U detských migrenikov sa špecifická antimigrénová liečba nepoužíva, u nich ovplyvňujeme príznaky.“
Nová liečba
Prelom pri liečení migrény prináša biologická liečba, ktorá pôsobí priamo na mechanizmus vzniku migrénovej bolesti hlavy. Obsahuje monoklonálne protilátky, pričom na Slovensku schválené na používanie zatiaľ tri druhy. Niektoré pôsobia priamo na proteín, iné na receptor.
„Zo začiatku sa lekári obávali zložitej administratívy, ale ak sú pacienti správne indikovaní, teda spĺňajú všetky stanovené kritéria na biologickú liečbu, vypisujeme protokol a čakáme na schválenie zdravotnou poisťovňou,“ popisuje neurologička. Kritéria sú však veľmi striktné. Pacient musí mať chronickú alebo vysokofrekventnú epizodickú migrénu, čo u dospelého pacienta znamená osem a viac migrénových dní v mesiaci. Musí mať za sebou neúspešné liečby tromi klasickými profylaktikami z konkrétnych piatich. „Je možné, aby si pacient biologickú liečbu hradil aj sám, ale je drahá – pri uvedení na Slovensku v roku 2020 stála jedna tabletka 500 eur, teraz sa cena mierne znížila,“ povedala Kovačiková. Biologická liečba je podľa nej veľmi úspešná, pretože niektoré jej pacientky, ktoré mali do mesiaca 25 migrénových dní, teraz majú maximálne dva.
„V Česku bola táto liečba uvedená trochu skôr a s miernejšími kritériami na preplatenie poisťovňou. Kým na Slovensku treba tri neúspešné liečebné pokusy klasickými profylaktikami, v Česku stačia dva,“ priblížila Kovačiková.
Lucia Hakszer
