Štátny tajomník Michal Palkovič odpovedal na otázky poslancov o bratislavskej nemocnici Rázsochy. (Foto: Úrad vlády SR)

Rázsochy sa podľa poslancov nepodarí postaviť z plánu obnovy. Chýba harmonogram, ďalšie dokumenty a problém je aj s dostupnosťou

Minulý týždeň predstavili vizualizáciu novej bratislavskej univerzitnej nemocnice Rázsochy, ktorá má byť podľa aktuálnych plánov dokončená v roku 2026. Riaditeľ realizácie projektu Samuel Koniar koncept Rázsoch prezentoval aj poslancom parlamentného zdravotníckeho výboru, tí však upozornili na viacero rizík. Položili otázky štátnemu tajomníkovi ministerstva zdravotníctva Michalovi Palkovičovi aj ďalším ľuďom, ktorí sa podieľajú na projekte nemocnice. V diskusii majú pokračovať dnes (utorok 2. mája).

Poslanci výboru na rezort zdravotníctva vopred poslali rôzne otázky o Rázsochách, lenže odpovede podľa nich prišli neskoro a nekompletné. „Aj z tých, ktoré prišli, sa však jednoznačne dá povedať, že nemocnicu nestihneme postaviť,“ povedala členka výboru Jana Bittó Cigániková (SaS) a súhlasia s ňou aj ďalší poslanci z rôznych strán politického spektra.

Richard Raši (Hlas-SD, v parlamente ako nezaradený) poznamenal: „Aj keby všetko išlo dobre, podľa našej legislatívy niektoré veci urýchliť nevieme, napríklad zmenu územného plánu, posúdenie vplyvov na životné prostredie či verejné obstarávanie. Riziká sú jasne identifikované aj v odpovediach ministerstva. Stavba súkromnej nemocnice Bory trvala 7 až 8 rokov a my máme ambíciu urobiť komplexnú stavbu Rázsoch v čase, keď by bolo možno komplikované postaviť aj rodinný dom?“ Územný plán doteraz nie je schválený a aj v prípade, že by sa ho podarilo zmeniť do konca tohto roka a aj posúdiť vplyvy na životné prostredie, verejné obstarávanie by sa mohlo začať najskôr v roku 2024.

Je šanca to stihnúť?

Nedoriešené sú aj ďalšie záležitosti, týkajúce sa nemocnice, jej zásobovanie vodou, energetická efektívnosť objektu či jeho dostupnosť. Poslanci upozornili, že nie sú známe informácie o všetkých ľuďoch, ktorí sú súčasťou projektového tímu a nie je dostupný záväzný harmonogram výstavby.

K téme dostupnosti nemocnice, ktorá má byť koncovou pre celé Slovensko, na západnom okraji Bratislavy v mestskej časti Lamač za mostom a dvoma tunelmi, Jana Bittó Cigániková povedala: „Všetci pacienti, záchranky aj návštevníci majú prechádzať cez jeden most, ktorého kapacita sa podľa ministerstva zdravotníctva ešte len bude posudzovať a riešiť. Vraj plánovaná výstavba v okolí Rázsoch nemá mať vplyv na projekt stavby nemocnice, no myslím, že je jasné, že to nemôže byť pravda. Rázsochy sú projekt za stovky miliónov eur a neexistuje záväzný harmonogram krokov. Aspoň nám ho na opakované otázky nik nedal.“ Menil sa tiež plánovaný počet lôžok v nemocnici.

„K téme zásobovania pitnou vodou sme už mali stretnutia aj so zástupcami ministerstva financií ohľadom financovania. Predpokladané náklady sú 135 miliónov eur a technický problém tam nie je, takže do roka sa to určite dá stihnúť. Máme spracované, kade má byť areál napojený,“ potvrdil konateľ Bratislavskej vodárenskej spoločnosti na schôdzi výboru.

Využijú európske peniaze?

Objavujú sa aj hlasy, že financie z Plánu obnovy a odolnosti by bolo lepšie presunúť na iné projekty, ktoré sú väčšmi pripravené. Tvrdí to aj poslanec Raši. Tieto peniaze by podľa neho mali ísť na rekonštrukciu a dobudovanie menších nemocníc a do Rázsoch by sa štát mal pustiť neskôr z vlastných prostriedkov či napríklad PPP projektov. Ide o verejno-súkromné partnerstvá, pri ktorých si štát pripraví projektovú dokumentáciu a obstará koncesionára, ktorý pripraví finálnu projektovú dokumentáciu, projekt postaví, zafinancuje a prevádzkuje.

Presunúť financie z Rázsoch na iné projekty by však mohlo byť problematické. „V stredu 26. apríla vláda schválila aktualizáciu plánu obnovy a zmeny aj v míľnikoch a cieľoch v oblasti zdravotníctva. Vyrokovali sme s Európskou komisiou určitú flexibilitu pri typoch lôžok,“ povedala na zasadnutí výboru generálna riaditeľka Sekcie Plánu obnovy na Úrade vlády SR Lívia Vašáková. Dodala však, že Slovensko pri aktualizácii prišlo o časť peňazí. „Pri zohľadnení finančného krátenia a navýšenia stavebných nákladov musí Slovensko dodať 1602 nemocničných lôžok. 660 má mať nemocnica v Martine. To je v súčasnosti najkritickejší bod celého plánu obnovy a najrizikovejšia investícia, pretože musia byť do roku 2026 plne pripravené. Zvyšná necelá tisícka môže byť vo fáze hrubej stavby,“ vyhlásila Vašáková. Predseda zdravotníckeho výboru Marek Krajčí navrhuje pre ušetrenie času novelizovať legislatívu o verejných prácach.

Harmonogram sa stále mení

Štátny tajomník Michal Palkovič, ktorý momentálne de facto riadi rezort zdravotníctva, konštatuje, že je potrebné zapracovať ďalšie veci do dokumentácie, no ministerstvo má ambíciu vyhlásiť verejné obstarávanie k Rázoschám v treťom kvartáli roka 2023 a je to aj súčasťou projektového zámeru. „Spejeme k tomu a akonáhle bude hotová štúdia vplyvu na životné prostredie, môžeme ho spustiť. Čo sa týka harmonogramu, zatiaľ sú fixné termíny len do leta. Pripravujeme dokumentačnú fázu a podrobnejší harmonogram sa stále mení,“ tvrdí Palkovič. Poslankyňa Bittó Cigániková zopakovala, že aj keď nejde o konečný harmonogram, vo výbore oň už viackrát žiadali a nedostali ho. „Vyzerá to, že to tajíte. Nehľadajte stále výhovorku, prečo nám neposlať dnešný aktuálny harmonogram, lebo to nevyzerá dobre ani dôveryhodne,“ hovorí.

Riaditeľ realizácie projektu Samuel Koniar uviedol, že pôvodné nastavenie projektu nemocnice bolo historicky zdedené na 653 lôžok. „Neskôr bolo upravené po diskusii s odbornou verejnosťou a optimalizácii plôch na 802 lôžok. Bola vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti a tento rok vyšla jej aktualizácia. Podľa pokynov ministra je predpokladaný konečný stav vyše 1000 lôžok,“ hovorí. Dopravná kapacita, spomínaný most a všeobecne prístupové komunikácie pre sanitky, iných pacientov, návštevníkov, zamestnancov a študentov majú byť podľa neho posúdené v samostatnej dopravnej štúdii.

„Diskutoval som s riaditeľom Univerzitnej nemocnice Bratislava Alexandrom Mayerom aj s bývalou riaditeľkou Renátou Vandriakovou. Zohľadňujeme cestné kapacity a to, aká by mala byť priepustnosť dopravy na základe porovnania s nemocnicami v Ružinove a na Kramároch,“ tvrdí Michal Palkovič. Dodal, že plánovaná výstavba podľa jeho informácii nemá vplyv na územný plán a dopravu v lokalite Lamač. „Možno dôjde ešte k nejakému vývoju a budeme to riešiť,“ hovorí.

Opakovane sa ozývajú hlasy, že veľká nemocnica, ktorá má byť koncovou pre celé Slovensko, by sa mala nachádzať radšej vo východnej časti hlavného mesta, ktorá je lepšie prístupná. Výbor má v téme nemocnice Rázsochy pokračovať dnes (2. mája).

Lucia Hakszer