Štát v minulosti preniesol správu nemocníc na samosprávne kraje, no nevytvoril im vhodné podmienky na to, aby sa o zverený majetok dokázali primerane postarať. Chýbali usmernenia, ako postupovať pri hľadaní optimálneho prevádzkovania nemocníc, štát nenastavil ani systém financovania týchto zdravotníckych zariadení. Na zistenia upozorňujú kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorí poukazujú na rôznorodosť prístupu samosprávnych krajov k nemocniciam ako k zverenému majetku.
Zhruba pred 22 rokmi rozhodol o prenesení správy 28 regionálnych nemocníc s nehnuteľným majetkom v hodnote 206 miliónov eur na samosprávne krajy, aby zabezpečovali zdravotnú starostlivosť v regiónoch a aby regionálne zdravotnícke zariadenia mohli včas reagovať na požiadavky obyvateľov. Celková hodnota nemocničných nehnuteľností je zhruba na úrovni 229 miliónov eur. Samosprávne kraje podľa NKÚ povinné tento majetok užívať, zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Národní kontrolóri sa preto rozhodli preveriť a zhodnotiť stav pri hospodárení s týmto majetkom vo všetkých ôsmich samosprávnych krajoch.
Stratové aj ziskové nemocnice
Spomedzi nemocníc, ktorých správu štát odovzdla župám, ich ostalo 24. Jedenásť z nich je prenajatých, sedem nemocníc hospodári ako príspevková organizácia samosprávneho kraja, v štyroch nemocniciach má kraj ako akcionár len minoritné postavenie a dve nemocnice sú v správe neziskových organizácií. Hodnota nehnuteľného majetku nemocníc pritom do roku 2022 vzrástla.
V Trenčianskom samosprávnom kraji napríklad až o 300 percent z 20 miliónov na 61 miliónov eur, v Žilinskom samosprávnom kraji o takmer 98 percent z 35 miliónov na 69,5 milióna eur. Trenčiansky kraj za kontrolované obdobie rokov 2020 až 2022 do svojich nemocníc investoval 17,7 milióna eur a Žilinský kraj na modernizáciu vynaložil 6,2 milióna eur. Banskobystrický, Košický, Prešovský a Trnavský (TTSK) v uvedenom období podľa kontrolórov do nehnuteľného majetku nemocníc neinvestoval ani euro.
Najvyšší kontrolný úrad pritom upozorňuje, že Žilinský a Trenčiansky kraj si ponechali nemocnice ako svoje príspevkové organizácie celých 20 rokov, čím majú dosah na ich riadenie, metodiku a kontrolu. Hospodárenie nemocníc v Trenčianskom kraji však bolo dlhodobo stratové. V Žilinskom kraji dosiahli tri zo štyroch nemocníc kladný hospodársky výsledok, k čomu prispeli najmä príjmy z podnikateľskej činnosti a kapitálové transfery kraja ako zriaďovateľa.
„Najväčší vplyv na stratové hospodárenie mali nedostatočné platby zo strany zdravotných poisťovní, čím neboli vytvorené podmienky na ich efektívne fungovanie. Ďalším faktorom boli mzdy a ich valorizácia,“ vysvetľuje podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová s tým, že negatívom pri tejto forme hospodárenia môže byť fakt, že tieto samosprávne kraje nestanovili zodpovednosť príspevkových organizácií za samotné hospodárenie nemocníc a sú závislé od svojich zriaďovateľov.
Nepriaznivá a komplikovaná situácia vznikla v Trnavskom a Prešovskom kraji, ktoré sú len minoritnými vlastníkmi nemocníc. „Nemocnice v týchto dvoch krajoch dnes síce poskytujú zdravotnú starostlivosť v regióne. Problém je, že samotné kraje stratili možnosť akokoľvek ovplyvniť chod týchto nemocníc, čím prestali plniť kľúčovú časť svojej zriaďovateľskej pôsobnosti,“ prízvukuje podpredsedníčka NKÚ.
Nájomné vzťahy so súkromníkmi
Banskobystrický, Bratislavský, Košický a Nitriansky kraj uzatvorili nájomné vzťahy s viacerými súkromnými spoločnosťami na viac ako 20 rokov. V siedmich prípadoch so Svetom zdravia, v troch s Agelom v jednom prípade s Nemocničnou akciovou spoločnosťou. Okrem nehnuteľností prevzali súčasní nájomcovia nemocníc aj celý zdravotnícky personál, s ktorým majú uzatvorené pracovné zmluvy. Kontrolóri ale upozorňujú na pochybenia pri nakladaní s majetkom štátu aj zo strany krajov. Pri niektorých nájomných zmluvách totiž nie je jasne definovaný transparentný odpočet plnenia si zmluvných podmienok zo strany nájomcov.
„V Banskobystrickom kraji nevedeli preukázať ďalšie zhodnotenie a zveľadenie majetku podľa zmluvy o nájme. V Nitrianskom kraji boli nemocnice dané do prenájmu súkromným spoločnostiam, ktoré si určili vlastníci pohľadávok, v Bratislavskom kraji neboli dodržané podmienky nájmu, keď výška nájomného klesla pod ekonomické náklady. Nájomné v Košickom kraji predstavovalo symbolické jedno euro ročne. Problém pri nájomných zmluvách, ktoré majú platnosť do roku 2030 a dlhšie, súvisí so spravodlivým vysporiadaním zmluvného vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom v majetkových a finančných vzťahoch,“ tvrdí NKÚ.
Podľa národných kontrolórov je preto potrebné ešte pred ukončením týchto nájomných zmlúv urobiť dôkladné analýzy výhodnosti prenajatého majetku a definovať výšku finančných kompenzácií medzi nájomcami a prenajímateľmi. „Rizikom zostáva fakt, že v prípade predčasného odstúpenia od nájomnej zmluvy prenajímateľ, teda samosprávny kraj spolu s rezortom zdravotníctva, budú musieť v takýchto prípadoch operatívne riešiť výpadok regionálnej zdravotnej starostlivosti, ako aj personálne pokrytie v zmysle optimalizácie siete nemocníc,“ uviedla Crkoňová.
Kontrolóri považujú za problém aj to, že štát neriešil, ako si kraje plnia svoje povinnosti, ako zhodnocovali zverený majetok a či doň dostatočne investovali. „Výpočet podielových daní nezohľadňuje, akým spôsobom fungujú nemocnice, či sú príspevkové organizácie kraja, alebo sú prenajaté. V porovnaní s ostatnými krajmi sú tak Trenčiansky a Žilinský kraj v nevýhode, keďže sa musia zo svojich podielových daní postarať o svoje príspevkové organizácie, zabezpečovať finančné prostriedky na ich fungovanie, vyplácať mzdy. Financie pritom dostanú tak, ako ostatné samosprávne kraje, ktoré tento majetok predali, či prenajali,“ dodala podpredsedníčka úradu.
Podľa NKÚ tak treba ľadať riešenia, aby sa zabránilo možným rizikám pri nestabilite poskytovania regionálnej zdravotnej starostlivosti v prípade ukončenia nájomných vzťahov. Úrad tiež odporúča v zákone o majetku vyšších územných celkov komplexne riešiť problematiku prevodu alebo prenájmu majetku krajov.
(mhl)
