Slovenské verejné výdavky na zdravotníctvo zodpovedajú ekonomickej úrovni krajiny. V roku 2020 dosiahli celkové výdavky na zdravotníctvo 7,2 percent hrubého domáceho produktu (HDP), verejné výdavky tvoria 5,8 percent HDP, zvyšok sú priame platby domácností. Slovensko síce dáva na zdravotníctvo toľko peňazí, ako je priemer v EÚ, ale menej ako je priemer v krajinách, ktoré Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) označil ako Tigrov.
„Slovensko dáva z verejných zdrojov na zdravotníctvo porovnateľnú časť HDP ako je priemer krajín Európskej únie. Všeobecne platí, že čím bohatšia krajina je, tým viac míňa na zdravotníctvo nielen v nominálnom vyjadrení, ale aj ako podiel na HDP,“ vysvetľuje vo svojej analýze ÚHP.
Výdavky ovplyvňuje vek
Slovensko síce dáva na zdravotníctvo toľko peňazí, ako je priemer v EÚ, ale menej ako je priemer v krajinách, ktoré ÚHP označil ako Tigrov, kde je to 7,5 percenta a v Smart krajinách – 8,9 percent. Smart skupinu tvorí 9 z prvých 10 krajín EÚ v rebríčku Better Life Index. Ide o Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko. Ide teda o krajiny s najvyššou kvalitou života v EÚ. V skupine Tigre sú krajiny EÚ, ktoré podľa od roku 2010 najviac zlepšili kvalitu života svojich obyvateľov – Česko, Estónsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Španielsko a Švédsko.
Výdavky na zdravotníctvo závisia od vekovej štruktúry obyvateľstva. „Starší občania spotrebúvajú viac zdravotnej starostlivosti, každá krajina má však inú vekovú štruktúru obyvateľstva. Po zohľadnení vekovej štruktúry obyvateľstva vynakladá Slovensko dokonca o niečo viac než krajiny EÚ,“ konštatuje ÚHP.
Bohatšie krajiny síce dávajú na zdravotníctvo z verejných zdrojov väčší podiel svojho HDP. Slovensko dokonca dáva do zdravotníctva viac ako podobne bohaté, avšak staršie krajiny.
Vysoká odvrátiteľná úmrtnosť
Slovensko má spomedzi krajín s podobne vysokými výdavkami vyššiu odvrátiteľnú úmrtnosť. Pri úprave o faktor demografie je rozdiel ešte vyšší a Slovensko výrazne vyčnieva spomedzi krajín s podobnými výdavkami a dosahuje horšie výsledky ako krajiny s nižšími výdavkami. „Krajiny, ktoré do zdravotníctva investujú viac zdrojov, majú aj lepšie výsledky,“ pripomína analytický útvar.
Slovensko má pri svojich výdavkoch do zdravotníctva horšie výsledky aj v iných oblastiach, nielen v odvrátiteľnej úmrtnosti. Index zostavený z viacerých indikátorov, napríklad očakávanej dĺžky dožitia mužov a žien, dojčenskej úmrtnosti a úmrtnosti odvrátiteľnej zdravotnou starostlivosťou, ale aj prevenciou ukazuje horšie výsledky ako krajiny s podobnými výdavkami.
„Naopak, krajiny s podobnými výsledkami majú nižšie výdavky ako Slovensko. Z hľadiska efektívnosti vynaložených verejných výdavkov je slovenské zdravotníctvo druhé najhoršie v EÚ. V alternatívnom DEA modeli (Data Envelopment Analysis), ktorý okrem verejných zohľadňuje aj súkromné výdavky, je dokonca najhoršie,“ upozorňuje ÚHP.
Efektívne alokovanie prostriedkov
V dlhodobom horizonte bude podľa ÚHP silnieť tlak na rast prostriedkov vynakladaných na zdravotníctvo, čiastočným riešením je zvyšovanie efektivity. Podľa prognózy Európskej komisie (EK) výdavky na zdravotníctvo na Slovensku v dôsledku starnutia populácie porastú ako tretie najrýchlejšie v EÚ a najrýchlejšie spomedzi krajín V4.
Dôvodom je nárast strednej dĺžky života a nízka pôrodnosť. Podľa prognózy EK majú slovenské verejné výdavky na zdravotníctvo do roku 2070 vzrásť o ďalších 2,5 percentuálnych bodov na 8,2 percent HDP.
Hlavnou príčinou je rastúca potreba zdravotnej starostlivosti vo vyššom veku, napríklad ročné náklady na zdravotnú starostlivosť priemerného 75-ročného muža sú približne sedemnásobne vyššie ako na 25-ročného. „Slovenská zdravotnícka politika by sa tak mala snažiť v prvom rade nastaviť efektívne alokovanie prostriedkov, správne fungovanie systému a následne riadené navyšovanie výdavkov, v súlade s prognózou starnutia a ekonomickým rozvojom,“ uzatvára ÚHP.
Jozef Brezovský
