Ekonóm a bývalý minister práce Jozef Mihál sa stal europoslancom vlani v novembri. Nariadenie o európskom priestore pre údaje týkajúce sa zdravia (EHDS) považuje za kľúčové a dúfa, že ho plénum stihne prijať ešte pred tohtoročnými voľbami do Európskeho parlamentu. Tie by sa mali v členských krajinách konať 6. až 9. júna. Mihál to povedal v ankete pre Zdravotnícky denník.
Mihál nahradil v europarlamente Michala Šimečku zo strany Progresívne Slovensko (PS). Ten sa funkcie vzdal potom, ako sa jeho strana dostala do slovenského parlamentu. Mihál bol jeho náhradníkom ešte z posledných eurovolieb, kedy bol členom koalície strán PS a Spolu. Na otázku Zdravotníckeho denníka, či bude kandidovať do europarlamentu, zatiaľ nechce odpovedať.
Europoslanec Mihál je členom skupiny Obnovme Európu (Renew Europe). Okrem toho je členom výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a tiež delegácie pri Parlamentnom výbore pre pridruženie k Európskej únii (EÚ) – Ukrajina. V europarlamente pôsobí ako nezávislý, no v predčasných voľbách na Slovensku kandidoval za stranu Demokrati, ktorá sa do parlamentu nedostala.
Aj keď Mihál je europoslancom ešte krátko, za najprínosnejšie európske opatrenia, schválené počas súčasného funkčného obdobia europarlamentu, považuje plán obnovy, pomoc krajinám po pandémii, pomoc s energetickou krízou so zastropovaním cien plynu či pomoc Ukrajine. „Veľa sa urobilo pre bezpečný internet, pre ochranu detí na internete a reguláciu sociálnych sietí a platforiem,“ uvádza europoslanec.
Kľúčová legislatíva v zdravotníctve
Dosluhujúci europarlament v súčasnosti rokuje aj o dôležitých zdravotníckych legislatívach. Mihál za kľúčové považuje najmä Nariadenie o európskom priestore pre údaje týkajúce sa zdravia, ktoré bolo prijaté na poslednom plenárnom zasadnutí v minulom roku. „Vytvorenie európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia je krokom vpred s cieľom zlepšiť zdravotnú starostlivosť každého pacienta v EÚ. Tento návrh tiež predstavuje obrovskú príležitosť pre výskum, inovácie a vedu v EÚ v oblasti zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti,“ zdôrazňuje člen skupiny Renew Europe.
Digitalizácia lekárskych údajov a ich sprístupnenie zdravotníckym pracovníkom podľa jeho slov umožňuje pacientom v ich vlastnej krajine, ako aj v iných členských štátoch, využívať najúčinnejšiu lekársku starostlivosť. Ako pripomína, digitálny prístup k zdravotným údajom na primárne použitie bude prínosom najmä v cezhraničnom kontexte, v ktorom má pacient v súčasnosti obmedzené alebo žiadne možnosti na zabezpečenie toho, aby sa jeho zdravotné údaje z jedného členského štátu zohľadňovali v inom členskom štáte.
Nariadenie podľa Mihála taktiež umožní občanom, aby mohli kontrolovať svoje elektronické zdravotné údaje. „Na konečné znenie si musíme ešte pár mesiacov počkať, nakoľko je návrh v trialógoch. Bude to náročné, ale verím, že sa rokovania ukončia ešte v tomto legislatívnom období. Ide o mimoriadne významnú legislatívu. Chcel by som taktiež vyzdvihnúť ambiciózny balík legislatívnych návrhov na posilnenie pravidiel EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorý je taktiež v trialógoch,“ konkretizuje europoslanec.
Keďže europarlament sa bude voliť nanovo, hrozí, že nebude doriešený niektorý zo zásadných aktuálne prerokovávaných legislatívnych návrhov a bude sa ním musieť zaoberať nové plénum. Mihál však dúfa, že sa podarí dotiahnuť do konca všetky zásadné legislatívne návrhy. „Proces prijímania je však zložitý. Nie vždy závisí len od Európskeho parlamentu, ale aj od Rady EÚ, teda členských štátov,“ tvrdí europoslanec. Na otázku, či sa bude musieť s niektorou témou začať s novou Komisiou a novým europarlamentom od nuly, Mihál odpovedá, že európske inštitúcie doteraz vždy pracovali kontinuálne. „To však neznamená, že nové predsedníctvo Európskej komisie nebude navrhovať aj nové priority, ktoré sa odvíjajú od mandátu, ktorý dostanú vo voľbách od európskych občanov,“ dodáva.
Témou kampane bude aj pomoc Ukrajine
Bývalý minister práce predpokladá, že témami predvolebnej kampane na Slovensku pred eurovoľbami budú pomoc Ukrajine a jej integrácia do európskych štruktúr, energetická sebestačnosť Európy a jej jednota, ale aj migračná politika, klimatická kríza a potravinová sebestačnosť. „Očakávam, že kandidáti z radov súčasnej koalície ako aj extrémistických a ultra-národniarskych strán a hnutí vytiahnu aj osvedčenú kartu o bruselskom diktáte. Mám obavu, že budeme opäť čeliť kampani plnej hoaxov, dezinformácii a klamstiev, najmä od tých, ktorí si zamieňajú hájenie záujmov občanov Slovenskej republiky za ich vlastné, a ktorým ide iba o rozklad európskych hodnôt,“ myslí si Mihál.
Tohtoročné európske voľby podľa jeho slov ukážu, akých zástupcov pošle Slovensko do lavíc Európskeho parlamentu. „Či takých, ktorí sa budú aktívne podieľať na tvorbe európskych politík alebo takých, čo si budú v europarlamente iba robiť svoj PR. Slovensko patrí medzi krajiny, kde je záujem o európske voľby veľmi nízky. Musím preto osobitne našim voličom zdôrazniť, že v nadchádzajúcich júnových voľbách majú Slováci možnosť zásadne ovplyvniť chod inštitúcie, ktorá schvaľuje zákony pre nás všetkých. A nielen zákony, ale aj európsky rozpočet. Preto si treba vo voľbách vybrať zodpovedne, nie na základe emócii a populizmu,“ zdôrazňuje europoslanec.
Po eurovoľbách podľa neho nenastane zásadná zmena v prioritách europarlamentu. Medzi tie patria vojna na Ukrajine, energetická kríza, potravinová sebestačnosť, klimatická kríza a v neposlednom rade digitalizácia. „Otázka ostáva, ako sa k nim novozvolení poslanci postavia. Podľa súčasných predikcií to vyzerá tak, že do Európskeho parlamentu sa vo väčšej miere dostanú politici z krajného spektra, ci už ultra pravice alebo ultra ľavice. Takéto nálady badať v celej EÚ. Možný konzervatívnejší parlament bude mať obrovský vplyv na celú EÚ a jej politické smerovanie. Existuje reálna obava, že zelené politiky pôjdu do úzadia. Na druhej strane, nemyslím si, že sa zahraničnopolitické smerovanie vychýli,“ uvádza.
Nový europarlament by mal podľa neho pokračovať v zelenej a digitálnej tranzícii, v prístupových rokovaniach s kandidátskymi krajinami a riešiť energetickú a migračnú politiku či bezpečnosť EÚ. Čo sa týka nového zloženia eurokomisie, Mihál predpokladá, že bude pokračovať v nastolenej stratégii a v politikách. „Toto obdobie je však poznačené mnohými krízami. Tým sa bude potrebné venovať aj ďalej, vojna na Ukrajine, energetická kríza, dodržiavanie právneho štátu. A v neposlednom rade nesmieme opomenúť ani klimatickú krízu,“ dodáva europoslanec.
Miroslav Homola
