Súčasťou balíčka opatrení na ozdravenie verejných financií, ktoré začiatkom októbra 2023 predstavila úradnícka vláda Ľudovíta Ódora, je aj daň zo sladených nápojov. Autori síce tvrdia, že ide o reakciu na zníženie výskytu obezity a súvisiacich chorôb, Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) však tento dôvod zavedenia novej dane spochybňuje.
Nárast výskytu nadváhy a obezity je podľa INESS sprevádzaný klesajúcou spotrebou sladených nápojov. „V tomto prípade dochádza k poklesu už od roku 2010, a od roku 2017 aj sladidiel,“ upozorňuje Matej Bárta, analytik INESS.
Zmena stravovacích návykov
Vo väčšine krajín EÚ medzi rokmi 2014 a 2019 stúpol podiel ľudí s nadváhou alebo obezitou. Miera nadváhy na Slovensku bola v roku 2019 o niečo vyššia ako priemer EÚ (57,8 percent vs. 51,3 percent), viacero krajín vrátane Česka však vykazovalo vyššiu mieru nadváhy. „Nárast miery nadváhy na Slovensku medzi rokmi 2014 a 2019 bol druhý najvyšší v EÚ,“ uvádza INESS.
Na druhej strane, spotreba neochutených a nesladených nápojov postupne stúpa, čo naznačuje, že stravovacie návyky Slovákov sa menia a ľudia sa pomaly odkláňajú od kalorických možností.
„Tieto protichodné zistenia, teda že miera nadváhy a obezity stúpa napriek poklesu spotreby cukru a sladených nápojov, spochybňujú argument zástancov dane z cukru, že daň by znížením konzumácie cukru, resp. sladených nápojov, viedla k štíhlejšej populácii,“ vysvetľuje Bárta.
Zníženie dopytu a nezamýšľané dôsledky
Zavedenie dane z cukru by podľa INESS znížilo dopyt po sladených nápojoch. Zároveň by však s vysokou pravdepodobnosťou došlo k nezamýšľaným dôsledkom, ako je napríklad cezhraničné nakupovanie.
Daň zo sladených nápojov by na Slovensku bola najvyššou v EÚ, keďže balíček opatrení navrhuje sadzbu 0,40 eur na liter sladeného nápoja. Zároveň predpokladá zdaňovanie nápojov, ktoré obsahujú najmenej 7 gramov cukru na 100 ml. Sirupy by boli zaťažené sadzbou 2,40 eur na liter. Návrh predpokladá ročný výnos 240 miliónov eur ročne. „Liter sladeného nápoja sa bežne predáva za cenu 0,90-1,10 eura bez DPH, takže môžeme hovoriť o zhruba 40-percentnom zaťažení,“ konštatuje INESS.
Inštitút analyzoval aj dopad dane na kalorický príjem jednotlivca a tvrdí, že jeho zníženie by bolo minimálne. Údaje o celkovej spotrebe kilokalórií (kcal) ilustrujú, že kcal z cukru a kalorických sladidiel tvoria len zlomok celkovej spotreby.
Medzi rokmi 2010 a 2018 sa tento podiel pohyboval medzi 10 a 13 percentami. „Prípadná daň z cukru by tak bola cielená len na limitované množstvo kcal, ktoré človek za celý deň spotrebuje,“ tvrdí INESS.
Zmena pomocou jednoduchého opatrenia?
Dosahovanie dobrého zdravotného stavu je podľa neho tkaním jemnej pavučiny každodenných rozhodnutí človeka o jedle, strese, fyzickej aktivite, vzťahoch, či pobyte v určitom prostredí. „Nemožno očakávať zmenu pomocou jedného jednoduchého opatrenia ako je daň na jednu zo zložiek nevyváženej stravy,“ myslí si analytik INESS.
Podľa Bártu preto hrozí, že daň z cukru sa stane len ďalšou položkou ťahajúcou peniaze z vreciek spotrebiteľov, ale nenapĺňajúcou svoj cieľ. „Napriek formálnej existencii akčného plánu boja proti obezite na Slovensku chýba komplexný prístup k tejto problematike. Politici dlhodobo odmietajú viazať výnosy daní na predmetný účel. Návrh dane z cukru tak pristupuje k problému od konca,“ poznamenáva Bárta.
Vzhľadom na nejednoznačnosť účinnosti zdaňovania sladených nápojov pri boji s obezitou v dostupnej literatúre, absenciu komplexných dát popisujúcich príčiny prevalencie obezity na Slovensku, ako aj nepredstavenie iných motivačných a vzdelávacích prístupov na riešenie toho problému, navrhuje INESS túto daň na Slovensku neprijať.
Jozef Brezovský
