Vláda pripravila a ešte začiatkom decembra tohto roka schválila niekoľko opatrení, ktoré majú zlepšiť stav verejných financií. V súčasnosti už o nich rokuje parlament v skrátenom legislatívnom konaní. Ich súčasťou je okrem iného aj zvýšenie zdravotných odvodov pre firmy, podnikateľov a samoplatcov. Tento krok by mal zdravotníctvu v budúcom roku priniesť dodatočných 357 miliónov eur. Odborníci však varujú, že ide krok nesprávnym smerom, keďže krajina má dlhodobo vysoké odvodové zaťaženie. Okrem toho sa tým zvýši rozdiel medzi platbami za poistencov štátu a výškou poistného, ktoré platí aktívne obyvateľstvo. Zdravotníci aj odborníci preto dlhodobo volajú po zvýšení platieb za štátnych poistencov.
Od budúceho roka si firmy, podnikatelia a samoplatcovia priplatia na zdravotných odvodoch, ktoré stúpnu o jeden percentuálny bod. Rozhodla o tom vláda Roberta Fica (Smer-SD), ktorá toto opatrenia prijala v rámci konsolidačného balíčka. Keďže ide o zmenu, ktorá má začať platiť už od januára, parlament o tom rokuje v skrátenom legislatívnom konaní. To znamená, že opatrenia napríklad neprešli pripomienkovým konaním. Aktuálne je konsolidačný balík v druhom čítaní. Zákon tak čaká len na finálne schválenie. Keďže koalícia má v parlamente väčšinu, opatrenia by mali prejsť bez väčších problémov.
„Uvedené zvýšenie sa navrhuje z dôvodu kritickej situácie s verejnými financiami, kedy príjmy nepostačujú na krytie výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Vzhľadom na solidárny systém verejného zdravotného poistenia neexistujú iné možnosti dofinancovania systému,“ uvádza sa v dôvodovej správe. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD) tvrdí, že zdravotníctvo musí byť prioritou a potrebuje viac financií. Zvýšenie odvodov podľa jej slov prinesie zdravotníctvu dodatočných 357 miliónov eur. Podľa Dolinkovej pôjdu tieto peniaze na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V budúcom roku chce hľadať ďalšie možnosti, ako dostať do zdravotníctva viac peňazí.
Vysoké odvodové zaťaženie
Firmy budú po novom platiť za zamestnanca 11 percent z hrubej mzdy. V súčasnosti platia desať percent. Zvýši sa aj polovičná sadzba za zdravotne postihnuté osoby. Za tie budú firmy odvádzať 5,5 percenta. Samotný zamestnanec za seba platí štyri percentá zo mzdy. Výplatu zamestnancov toto zvýšenie neovplyvní, zvýšia sa len náklady firmy. Pre porovnanie, odvod na zdravotné poistenie je v Česku na úrovni 13,5 percenta hrubej mzdy. Z tejto čiastky platí zamestnanec 4,5 percenta a zamestnávateľ deväť percent.
Daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton Silvia Hallová tvrdí, že aj keď zvýšenie odvodov z desať na 11 percent z hrubej mzdy zamestnanca opticky nevyzerá ako dramatická zmena, je to krok nesprávnym smerom. „Slovensko má dlhodobo najvyššie odvodové zaťaženie zamestnávateľov nielen medzi štátmi Vyšehradskej štvorky (V4), ale zaťaženie práce je u nás vyššie aj v porovnaní s bohatými krajinami ako Rakúsko a Nemecko. Týmto krokom sa zaťaženie opäť zvýši, čo ďalej zhorší situáciu firiem a oslabí konkurencieschopnosť Slovenska,“ tvrdí.
Sadzba pre živnostníkov sa od januára zvýši zo súčasných 14 na 15 percent. Podnikatelia so zdravotným postihnutím budú platiť, tak ako doteraz, polovičnú sadzbu. Tá však stúpne zo sedem na 7,5 percenta. Platia ju z vymeriavacieho základu. Tieto zmeny sa priamo premietnu do zvýšených nákladov živnostníkov. Až 80 percent z nich platí len minimálne zdravotné odvody. Kým pred zmenou mali od januára platiť 91,28 eura mesačne, po zvýšení odvodu to bude 97,8 eura mesačne.
Zdravotné odvody navyše zostávajú naďalej bez stropu, čo znamená, že najviac dotknutí budú zamestnanci s vysoko nadpriemernými mzdami. To je podľa Hallovej problém, ak chceme do slovenskej ekonomiky pritiahnuť špičkové firmy a zamestnancov. „Tento krok snahu modernizovať slovenskú ekonomiku ďalej zbrzdí,“ zdôrazňuje daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Z ekonomického hľadiska by mala vláda podľa Hallovej opätovné zavedenie limitu pri zdravotných odvodoch, ktoré by podľa nej pomohli pri lákaní práce s pridanou hodnotou na Slovensko. „V súčasnej podobe ide pri zdravotných odvodoch o faktickú dodatočnú daň, ktorá znižuje konkurencieschopnosť Slovenska pri zamestnávaní nadpriemerne zarábajúcich a vzdelaných ľudí, kľúčových pre prechod na znalostnú ekonomiku. A zvýšením odvodu sa situácia ďalej zhoršuje,“ dodáva.
Vyššie platby za poistencov štátu a pripoistenie
Odborníci, ale aj zdravotnícke organizácie dlhodobo poukazujú na to, že sa musí navýšiť aj platba za poistencov štátu. Všeobecne sa navrhuje úroveň dosiahnutá v Českej republike. Minimálne by to podľa návrhov odborníkov a organizácií malo byť 6,5 priemernej priemernej mzdy za vlaňajšok. Po prepočte by išlo o sumu 86 eur. Tento návrh ešte v októbru podporili aj samosprávne kraje, Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb ako aj vtedajšie vedenie ministerstva zdravotníctva.
V tomto roku bola platba za poistencov štátu niečo málo cez štyri percentá priemernej mzdy spred dvoch rokov. Podľa odborníkov, politikov a zdravotných organizácií ale táto suma nestačí na to, aby pokryla výdavky v zdravotníctve. „Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti budú mať problém zabezpečiť chod zdravotných zariadení a ambulancií a pacienti si budú musieť hradiť čoraz väčší podiel starostlivosti z vlastného vrecka,“ uviedli ešte v októbri tohto roka zdravotnícke organizácie.
Platba sa síce za tento rok zvýšila, ale nedostatočne. Štát platbu tento rok zvýšil o 316 miliónov eur a poisťovne majú sumu dostať v štyroch splátkach. V prepočte ide zhruba o 50 eur. Skupina poistencov štátu je pritom najpočetnejšou skupinou poistencov. Patria medzi nich dôchodcovia, nezamestnaní, deti a matky na materskej či študenti. Podľa návrhu štátneho rozpočtu by mali platby za poistencov. štátu v budúcom roku predstavovať viac ako 2,11 miliardy eur. Od pracujúcich má získať verejné zdravotné poistenie vyše 5,9 miliardy eur.
Hovorca poisťovne Dôvera Matej Štepianský pre portál Teraz.sk povedal, že mesačná platba za poistencov štátu nedosiahne ani 60 eur a odvody za ekonomicky aktívnych poistencov budú po zmenách v priemere viac ako 200 eur. Problém podľa Dôvery nastane, ak dodatočné zdroje, ktoré prinesie zvýšenie odvodov, pôjdu na oddlžovanie nemocníc. „Pretože to pre pacientov nebude mať žiadnu pridanú hodnotu, a bez zmien vo fungovaní nemocníc to ani neprinesie zlepšenie poskytovanej starostlivosti,“ doplnil pre portál Štepianský. Ministerka však už avizovala, že dodatočne získané peniaze pôjdu na zdravotnú starostlivosť.
Viac peňazí do zdravotníctva by okrem vyšších platieb za poistencov štát mohlo priniesť aj pripoistenie. V zahraničí kryje špecifickú starostlivosť, urýchlenie prístupu k liečbe a širší výber poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V rámcoch súčasnej legislatívy by bolo možné pripoistiť si napríklad častejšie preventívne prehliadky, viac výkonov v rámci prehliadok a ich rozšírenie na ďalšie špecializácie, ako napríklad kardiologickú alebo onkologickú prevenciu. Dolinkovej ministerstvo s ním však zatiaľ nepočíta.
Miroslav Homola
