Slovenskí lekári už dlhodobo hovoria, že na pacientov nemajú dosť času. V podobnom duchu sa vyjadrovali lekári a ďalší odborníci aj na diskusii pri Okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka ešte v minulom roku. Podľa lekárov z praxe to má hneď niekoľko príčin. Vo všeobecnosti stále platí, že na Slovensku chýbajú lekári. Okrem toho časť viny môžu niesť samotní pacienti, ktorí chodia na vyšetrenia často aj zbytočne. Nemocnice zase hovoria o zanedbanej prevencii.
Zaplnené čakárne v ambulanciách, ale aj na urgentných príjmoch v nemocniciach. To je podľa lekárov bežná realita v slovenskom zdravotníctve. Podľa nich preto nemajú na pacientov ani dosť času. Na jednej strane je to spôsobené tým, že krajina bojuje s akútnym nedostatkom ambulancií. V súčasnosti chýba zhruba 600 ambulancií všeobecných lekárov či špecialistov. Na druhej strane za to môžu aj pacienti, ktorí navštevujú lekára zbytočne. Lekár však musí vyšetriť každého. Okrem toho sú aj takí pacienti, ktorí ignorujú preventívne prehliadky a potom hľadajú pomoc na pohotovosti.
Lekár má obmedzenú kapacitu
Predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých (ZVLD) Rastislav Zanovit pre Zdravotnícky denník hovorí, že napríklad všeobecný lekár má nejakú kapacitu, čo je schopný za pracovnú dobu vybaviť. „Z roka na rok klesá počet aktívnych ambulancií a pacienti sú prerozdelení medzi existujúce ambulancie. Tým sa zvyšuje záťaž niektorých ambulancií. Preto nedostatok času na pacienta môže byť aj z takéhoto dôvodu, hoci ja si myslím, že to je riešiteľné, lebo mám pomerne veľký obvod,“ myslí si Zanovit.
Na druhej strane existujú prekážky na strane ľudí. Podľa lekára boli zvyknutí, že návštevu všeobecného lekára vybavili rýchlo. „Niekde panoval taký folklór, že všeobecný lekár rozdával len doporučenia na odborné vyšetrenia. Teraz, keď sa na niektoré vyšetrenia čaká aj mesiace, musí problém pacienta riešiť jeho obvodný lekár a to nie je len o vypísaní výmenného lístka. Ľudia nechápu, že objednávanie je pre nich, aby mal ten lekár na nich rezervovaný čas,“ pripomína predseda ZVLD.
Pacienti by preto nemali chodiť do ambulancie náhodne, keď si spomenú, alebo len tak, keď idú okolo. Podľa Zanovita je vhodné aj využiť telemedícinske možnosti, či sa ich problém nedá vyriešiť aj bez fyzického vyšetrenia. „Vyšetrenie začína už vtedy, keď si zmyslím, že k lekárovi chcem prísť,“ dodáva.
Problém s nedostatkom lekárov z pohľadu náporu pacientov pociťujú aj nemocnice. „Veľké množstvo pacientov preto končí v nemocnici, ktorá zastupuje ich prácu. Na túto skutočnosť poukazujú aj neopodstatnené návštevy urgentných príjmov pacientov s účelom dosiahnutia zdravotnej starostlivosti, ktorá by mala byť riešená ambulantne,“ uvádza pre Zdravotnícky denník hovorca Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline Karol Zahatlan.
Prevencia aj ignorácia
Hovorca žilinskej nemocnice poukazuje na to, že urgentné príjmy sa plnia aj kvôli nedisciplinovanosti pacientov. Cestu k tomu, aby sa predchádzalo kumulujúcim sa problémom, vidí nemocnica v osvete zo strany zdravotných poisťovní a všeobecných lekárov o preventívnych prehliadkach.
„Prevencia a informovanie verejnosti je hlavný problém, ktorý vnímame ako ústavné zdravotnícke zariadenie, a ktoré je zároveň prevádzkovateľom ambulantnej pohotovostnej služby a urgentného príjmu. Pacient má nárok na preventívnu prehliadku, vďaka ktorej mu môžu lekári včas diagnostikovať zdravotný problém. Množstvo pacientov však stále nevyužíva možnosť preventívnej prehliadky a často ignorujú príznaky možných ochorení. Lekára navštívia až pri vážnejších problémoch, ktoré je nutné riešiť akútne,“ vysvetľuje Zahatlan.
Niektorí pacienti zase lekára vyhľadajú a potom ignorujú jeho pokyny. Je tak pravdepodobné, že sa k nemu budú musieť dostať opäť. Tým sa predlžujú napríklad aj čakacie lehoty, ale lekár tiež nemá na jednotlivých pacientov dosť času.
Ema Míznerová z odbornej sekcie Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva s názvom Mladí praktici Slovenska na diskusii pri Okrúhlom stole uviedla, že napríklad z odberov je jasne vidieť, že pacient neberie predpísané lieky, ale aj tak lekára presviedča, že áno. Naprázdno teda vyjde práca lekára pri vyšetrení, lieky, práca laborantov aj náklady, ktoré zdravotná poisťovňa vynaložila. „Mali by byť zavedené nejaké sankcie pre ľudí, ktorí naozaj plytvajú zdravotnou starostlivosťou. Aby sa práve tí, ktorí ju naozaj potrebujú a sú zodpovední, k starostlivosti dostali. Aby aj onkologickí pacienti mali k dispozícii liečbu, ktorá je v guidelinoch,“ uviedla príklad lekárka.
Lepší manažment dopytu
Odborníci, ale aj lekári sa zhodujú, že slovenské zdravotníctvo potrebuje lepší manažmenť dopytu. Množstvo finančných zdrojov totiž putuje na pacientov, ktorých diagnóza by sa dala vyriešiť napríklad v lekárni.
Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský tvrdí, že dobrým príkladom je telemedicína či takzvaný gatekeeping. To by malo zabrániť tomu, aby na dvere urgentných príjmov či ambulancií klopali tí, ktorí tam nemajú čo robiť. Môže podľa neho vzniknúť napríklad telefonické centrum na úrovni poisťovní či nemocníc, a až na základe odobrenia sa volajúci pacient dostane k zdravotnej starostlivosti. „Je to pomerne bežné v západných krajinách, kde sa napríklad robí gatekeeping na úrovni zdravotných sestier,“ uviedol na diskusii Vlachynský.
Oponoval mu však detský lekár Martin Matejka zo Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti. Ten podotkol, že gatekeeping je na druhej strane nevýhodný pre pacienta. „Gatekeeping v podstate znamená, ako nedostať pacienta k lekárovi. Najprv ho zabrzdí asistentka, potom jedna sestra a potom druhá sestra. K lekárovi sa dostane o tri týždne. Pre pacienta je to problém, ale podobnému systému sa nevyhneme. Je to otázka času,“ zdôraznil Matejka.
Na podobné zmeny ako je gatekeeping však Slovensko potrebuje právne zázemie, zmenu kompetencií a novú legislatívu. Za rozhodnutie poslať pacienta z čakárne domov totiž musí niekto zodpovedať.
Miroslav Homola
